USA: Ako sme hľadali stratené mesto I.

, , 4 comments


Z dlhej chvíle otváram v mojom notebooku priečinok s fotkami z leta až si uvedomím, že vám "dlhujem" pokračovanie príbehu, môjho letného dobrodružstva. Pamätám si, ako som v Alpine vzdychala a sťažovala sa, že v celom Wyomingu skapal pes. Teraz sú moje pocity presne opačné. V momente by som si zbalila kufor a letela prvým letom do tej bohom zabudnutej krajiny (aby som zas mohla nadávať aká je tam nuda a aké je vlastne Slovensko super :D). 

Trhá mi žily fakt, že tento rok mi podobná americká cesta nevyjde. Pritom tento rok sú snáď najlepšie podmienky na work and travel. Dolár oproti euru posilnil, čo znamená, že je šanca na lepší zárobok a navyše aj letenky sú za dobrú cenu. Aha tu! 

Fňuk, ak ste na tom podobne ako ja, tak vás snáď aspoň virtuálne prenesiem na americký stredozápad.

Jedného pekného dňa sme vytvorili fantastic four team, vybavili auto zásobami jedla a pitia na dva dni a vybrali sa do útrob Wyomingu. Našim cieľom malo byť South Pass City - mesto duchov. Prikladám aj mapku, aby ste si vedeli predstaviť trasu. Išlo teda o dvojdňový road trip (jop, niet nad lacný americký benzín a nadupané auto s klimatizáciou). Nemali sme presný plán, nevedeli sme kde strávime noc, ani čo budeme robiť nasledovný deň. Niekedy sú takéto spontánne cesty najlepšie. Jednoducho sme si chceli spraviť okruh a spoznať Wyoming trochu viac. 

Vyrazili sme na sever, cez Riverton a Lander. Prespali v Landeri a na druhý deň sa vrátili južnou cestou do Alpine.
Ako vidíte, Alpine, kde sme bývali, sa nachádza v horách na hraniciach s Idaho. Wyoming je ale známy svojimi prériami, kde sa pasú kravy , ktoré naháňajú kovboji. Aj preto má Wyoming v štátnom znaku kovboja... ak by ste náhodou nevedeli. Mojím snom vždy bolo vidieť také tie suché kry, ktoré vietor kotúľa po ľudoprázdnych cestách vo westernových filmoch. :)

bez práce nie sú...doláre :)
Čakala nás neuveriteľne dlhá cesta (cca 6 hodín aj s cik pauzami a foto pauzami) v zložení Mexičan Mario - šofér, ja ako spolujazdkyňa - zabávačka šoféra a Litovčania Ieva a Arunas - tí nás zabávali svojou litovčinou, haha. Bola radosť pozorovať, ako sa zo začiatku krajina menila pred očami. Najprv vysoké zelené hory, aj trochu spŕchlo, potom vyššia nadmorská výška a kamenisté hory so špicatými končiarmi. Vyšlo slnko, ktoré by nás upražilo zaživa nebyť klimatizácie, najmä keď sme zišli do nehostinného údolia, kde sa rozprestierali červené kopce a tráva bolá žltá ako piesok na púšti. No a toto všetko sa stihlo prestriedať počas prvej hodiny jazdy. potom to už bolo 5 hodín nudy po rovnej opustenej ceste. Žiadne stromy, žiadne kopce, žiadne autá. Len préria, slnko a oblaky na oblohe a niekde v diaľke náš vysnený cieľ. To aj cesta po D1 z Bratislavy do Piešťan býva zábavnejšia. 







Viete, možno že podľa blogu to vyzerá, že som výrečná, ale v skutočnosti toho veľa nenahovorím, ja som skôr poslucháčka. Takže som vo svojej úlohe ako zabávačky šoféra viacmenej zlyhala :) Takže som bola nútená počúvať dubstep/ country/ reggaeton/ dance music... to country sa samozrejme počúvalo najlepšie, keďže to umocňovalo celú autentickosť nášho roadtripu. 

Keď sme prešli Lander, nastala najzaujímavejšia časť výletu. Nájsť stratené mesto. Nebolo to také ľahké napriek tomu, že sme mali mapu a GPS. GPS ukazovalo, že sme na mieste, pritom sme sa nachádzali uprostred ničoho. Nemali sme sa ani koho opýtať či ideme dobre. Nakoniec sme sa predsalen ocitli pred bránami "mesta". Informačná tabuľa nám povedala, že stály počet obyvateľov South Pass City je jednociferné číslo. Bola som sklamaná! Myslela som, že ideme do mesta duchov, kde stály počet obyvateľov budú len... duchovia.






Ďalšie sklamanie nastalo, keď sme zistili, že je pondelok a skanzen je tým pádom zatvorený. "Aha, takže sme sa 6 hodín trepali do krajiny nikoho, aby sme videli veľké nič?!" Našťastie časť s historickými baníckymi  strojmi v prírode bola prístupná zadarmo, akýkoľvek deň a hodinu. Nevedeli sme, že okrem nás tam budú aj hejná komárov, tak sme to len tak rýchlo preleteli. Celý čas som si v hlave hovorila, že on tam fakt niekto v minulosti býval... a stále býva! Na Slovensku máte istotu, že keď pôjdete akýmkoľvek smerom, tak do 40 kilometrov určite natrafíte aspoň na nejaké známky civilizácie, či už to bude horáreň alebo cigánska osada.

okrem komárov tam boli ešte takéto chutné divé králiky 
 




South Pass City bolo založené ako banícke mesto v tejto nehostinnej krajine počas zlatej horúčky, ktorá začala v 1840. Ľudia z rôzných oblastí Ameriky sem chodili skúsiť šťastie a naraziť zlatú žilu. V 1869 zažilo mesto "zlaté časy", pretože tu žilo až 3000 ľudí a bolo najväčším mestom na území Wyomingu. Na území Slovenska v tom istom roku prebehlo prvé sčítanie ľudu. Pre porovnanie, Bratislava mala v tom istom roku okolo 50 tisíc obyvateľov. No už začiatkom 1870 sa zlatá ruda vyčerpala a tak sa zlatokopi presunuli na iné miesta a South Pass City začalo chradnúť (ja sa im čudujem, že tu vôbec vydržali tak dlho) a v súčasnosti tu žije tých 7 jednotlivcov a jeden pes. U nás by sme toto mesto nazývali asi lazy, ale vo Wyomingu je považované za jedno z najmenších celoročne obývaných miest. 




viete čo sa skrýva za tým pohorím na horizonte? pravdepodobne nič, len ďalšia pustatina :D
 Po prehliadke "mesta" sme si nenechali újsť západ slnka a pohľad na starú baňu, kvôli  ktorej to všetko vzniklo.




To sme ešte nevedeli, čo nás čaká po zotmení. A vy sa to dozviete nabudúce. ;)

4 comments:

  1. Možem si ťa brávať na cesty, aby si mi potom napísala takýto super článoček? :D V poslednom čase ma vizuálne fascinuje takáto krajina...teším sa na pokračovanie!

    ReplyDelete
    Replies
    1. haha, to by bola pre mna praca snov ;)

      Delete
  2. bozi, uzasny, ja chci taky! :)

    ReplyDelete