SK: Dobrodružstvo na Malom Dunaji

, , 1 comment


S podnadpisom: "Ako sme stroskotali a našli neobyčajné kruhové polia".

Po dlhšej odmlke spôsobenej písaním diplomovky vám prinášam novú dobrodružnú story. Diplomovka mi vzala všetku chuť a energiu tvorivo písať. A vlastne robiť čokoľvek, pri čom treba používať mozog. Preto sme sa so Zajdi vybrali na splav Malého Dunaja. Ako už môžete vedieť, milujem splav a milujem Malý Dunaj! Je to oáza divočiny uprostred civilizácie a nudných polí Podunajskej nížiny. 

Zajdi rozhodla, že pôjdeme skoro ráno. Bod nalodenia bol v Tomášove pri moste. Všetko prebiehalo hladko až na to, že sme omylom vystúpili z autobusu o zastávku skôr, čo malo za následok putovanie dedinou s 15 kg taškou na ramene. Super ranná posilka, čo vám poviem. Po úvodnom zlyhaní sa nám ale podarilo nafúknuť kanoe a nalodiť sa a mohli sme začať našu plavbu do lona matky prírody. 

       

Obe sme boli rozčarované okolitou prírodou, ktorá pripomínala džungľu, keď tu zrazu, v diaľke sme zbadali padnuté konáre po celej šírke koryta. Fuck! Neprejdeme! Čo teraz? Malý Dunaj je pomalá rieka ale aj ona má svoje úseky so zrýchleným prietokom a menšími perejami (cítim sa ako pravá vodáčka, keď používam takúto terminológiu :D). A práve toto bol jeden z tých úsekov. Brehy boli porastené a neexistovala iná možnosť ako to otočiť a veslovať proti prúdu v snahe, že nájdeme, nejaký lepší breh na vylodenie sa. Mali sme naozaj málo času, prúd nás unášal bližšie a bližšie k naplaveným konárom, ktoré by mohli prederaviť moje úbohé nafukovacie kanoe. Dokážeme sa svojpomocne skoordinovať a plávať proti prúdu? Ako ďaleko budeme musieť veslovať proti prúdu? Čo potom, keď sa vylodíme? Pôjdeme domov alebo prenesieme kanoe a budeme pokračovať? Kde sa vlastne nachádzame? 

O 20 metrov sme si všimli plytčinu s celkom vyklčovaným brehom, tak sme sa tam vylodili. Mali sme šťastie, v lese sme úplnou náhodou stretli troch mužov v montérkách. Povedali sme im svoj príbeh ako sme nešťastne stroskotali a spýtali sme sa ich na cestu k Malému Dunaju, aby sme sa opäť nalodili za popadanými stromami. Bolo veľmi ťažké sa vzájomne pochopiť, pretože my sme danú oblasť nepoznali a oni nevedeli, kde presne sa popadané stromy nachádzajú. Jeden z nich nám povedal, že máme ísť po lesnej ceste tam a tam až narazíme na kruhové polia a kupolové stavby... A fakt, o pár minút sme natrafili na kruhové polia a zvláštne fóliovníky v tvare futbalových lôpt. Nechceli sme na drzo vstupovať niekomu na pozemok, tak sme kanoe nechali v lese. Rozhodli sme sa, že najprv vôbec nájdeme vhodné miesto na nalodenie a potom sa vrátime. 


Na kruhových poliach sme videli pracovať nejakého človeka, tak sme ho oslovili: "Dobrý deň, neviete kde je tu Malý Dunaj?" V tej situácii to vyznelo dosť komicky. Tak sme mu povedali celý príbeh a on nás nechal pohybovať sa na jeho pozemku. Okrem kruhových políčok tam bol rybník a nejaké iné stavby. Celú dobu nám v hlave vŕtala otázka, čo sú to za polia? Neviem, či ste počuli o agrokruhoch... ale ja aj Zajdi nezávisle od seba áno až sme sa jedna druhej spýtali: "Počuj, nebude toto ten ekologický pestovateľ?" A fakt, bol to on! Takže predsalen naše stroskotanie malo aspoň nejaký význam... mali sme možnosť vidieť z blízka systém tohoto pestovania. 

K čomu ma vedie myšlienka, že vám všetkým, čo sa zaujímate o zníženie ekologickej stopy a zdravú výživu (bio, organic) odporúčam si prečítať o agrokruhoch prečítať TU. Podľa mňa je to veľmi vznešený plán trvalo udržateľného hospodárstva (o čo by mali podľa mňa všetci tí novodobí wanna be eco green ľudía, ktorí si kupujú drevené zubné kefky a pijú fair trade kávu, aby sa dostali z kolónky pózerstva), kde jeden farmár dokáže s minimálnou námahou obhospodáriť pôdu vo veľkosti 2 Ha a vypestovať plodiny pre cca 60 rodín bez použitia pesticídov alebo práce ťažkých strojov (znečistenie ovdzušia) a ešte zachovať biodiverzitu. Proste eco porn! :D  

       
        Challenge accepted: Nájdi Malý Dunaj.

No ale späť k príbehu. Nakoniec sa nám podarilo nájsť Malý Dunaj. Keď sa pýtate, prečo sme mali taký problém ho nájsť, tak to preto, lebo ako som spomínala, brehy mal husto zarastené a v tejto oblasti sa stáča do všelijakých meandrov, že je proste nemožné predpokladať jeho smer. Tým, že je pomalý, nie je ani počuť. Prisahám, že nabudúce si zoberiem so sebou na splav aj virguľu na hľadanie vody aby som predišla  takýmto trapasom.

Long story short, nakoniec sa nám podarilo nájsť vhodné miesto na pokračovanie v splave. Zásluhu na tom má Zajdi a jej pôsobenie v skaute v teenagerských rokoch. Bez jej psychickej podpory by som to nezvládla. Nezvládla by som sa brodiť vysokou burinou. Je to stašný pocit, asi ako keď idete v noci po tme na záchod. Neviete, čo vás čaká, keď urobíte krok pred seba. Preniesli sme kanoe cez agrokruhy, zabudli sme zamávať p. Šlinskému a preto sa nám príroda nepekne pomstila a opakovane nás popŕhlila.

       

Mali sme časový sklz, a tak sme nestíhali dojsť do Jelky na čas, ako sme pôvodne plánovali. Preto sme sa pri najbližsom moste rozhodli vylodiť. Očakávali sme, že most signalizuje civilizáciu, aké veľké bolo naše sklamanie, keď sa okolo rozprestierali len polia repky olejnej. Zatiaľ, čo ja som sfukovala kanoe, Zajdi ako vyštudovaná geografka nás lokalizovala (nechápem, prečo nás nenapadlo použiť mobil pri našom stroskotaní :D). Najbližšia civilizácia bola tak kilometer od mosta. Civilizácia s počtom 275 obyvateľov sa volala Hurbanova Ves, kde sme našli záchranu a odmenu v podobe vyhcladeného čapovaného piva. 


Morálne poučenie na záver príbehu? Všetko zlé je na niečo dobré :) 

Fotky sú duševným majetkom slečny L.Z.


Na zdravie :)

1 comment: