SLOVENIA: Ako správne podpáliť vianočný stromček

Táto reportáž zo Slovinska je rovnako aktuálna ako referendum o tradičnej rodine. Mimochodom, vedeli ste o tom, že Slovinsko v marci (na rozdiel od Slovenska) schválilo manželstvá homosexuálov a adopcie detí? Gratulujem Slovinsko! Ale nie o tom som chcela Chcela som vám ukázať fotky zo Silvestra, ktorý som tento rok oslávila v Slovinsku kým drží ešte sneh.

Po stopách Tiny Maze

"Čože? Ty sem ideš iba na 4 dni? Mala by si tu ostať aspoň týždeň ak nie viac!" prehováral ma slovinský šofér, ktorý ma viezol z Viedne do Slovinska. Opäť som využila možnosť spolujazdy, aby som nemusela platiť 80 eur za lístok na vlak. V Slovinsku sme boli za 2 hodiny a ešte som si k aj precvičila angličtinu konverzáciou s vodičom a ostatnými spolucestujúcimi (po slovinsky ešte neviem, tak sa mi prispôsobili. Všetci Slovinci musia vedieť aspoň základy angličtiny, pretože v Slovinsku dávajú v TV zahraničné filmy v pôvodnom znení so slovinskými titulkami! Žiadne trápne dabingy sa v Slovinsku nekonajú! :D). Keď som povedala, že idem za kamarátkou do Črna na Koroškem, nevyhli sa otázke, či tá moja kamarátka nie je náhodou Tina Maze :)

Karlina býva na samom okraji dediny priamo pod lesom! Keď som sa ráno zobudila, nemohla som uveriť vlastným očiam, kde sa to nachádzam. Keď som prišla, bola už tma a nič som nevidela. Inač aj môj príchod stojí za zmienku. Tak ako káže tradícia, Karlinini rodičia ma privítali poldecákom! Dokonca som si mohla vybrať či chcem domácu pálenú alebo whisky. A aby mi nebolo málo, tak mi k tomu dali za plechovku piva. Na lačný žalúdok. Po celom dni strávenom cestovaním.

Okrem mňa a Karliny tam bola aj Veronika, u ktorej som prespávala na byte v Ľubľane, kde som bola pred rokom, takže bolo veselo :) Baby sú tak ako ja za každú hlúposť, hlavne aby bola zábava. Tak sme si obliekli termoprádlo a otepľovačky a poďho sánkovať sa! :D Po ceste sme mali panoramatickú jazdu, počas ktorej sa mi podarilo odfotiť úžasne zábery tejto krajiny. Nikdy som nebola na zimné športy, ak môžem teda sánkovačku označiť za šport... ale normálne ma to chytilo. O rok by som mohla vyskúšať aj lyže :D

Niekde vysoko v horách

Na druhý deň nás Veronika opustila, ale rýchlo sme ju "nahradili" Anjou a jej huskáčkou Aki. Museli sme skoro vstávať, lebo nás čakala dlhá cesta... niekam. Nemali sme presne naplánované kam sa pôjde. Nakoniec Karlina dostala nápad a ocitli sme sa v nejakom lyžiarskom stredisku. Opäť bez lyží a tentokrát dokonca aj bez otepľovačiek! Myslela som, že ju zabijem na mieste, lebo strašne mrzlo a fúkalo. Jedine Aki bola z prostredia nadšená a skákala do snehu a šantila sa tam. Už ani neviem koľko bolo stupňov, ale termoprádlo mi k pocitu tepla rozhodne nepomohlo. K tomu pomohol až domáci rumový čajík. Tak sme sa teda prešli po okolí, zničili bežkárom trať, Aki sa vybláznila a trochu sme si spoločne pomrzli.

Srečno novo leto!

Zo Silvestra nemám publikovateľné fotky :) Teda mám ale iba jednu. Začali sme piť už počas príprav na silvestrovskú oslavu a tak to aj dopadlo.
Karlina: "Hej Katka, pozri ako som ozdobila stromček!"
Ja:"Jeej! Prskavky! To musím odfotiť!"
Cvak. Prvá fotka. Priblížim a cvaknem ešte raz.
To čo vidím v hľadáčiku sa mi nezdá.: "Eehm, Karlina?!"
Chvíľu nám trvalo si uvedomiť, čo sa vlastne stalo. Keď to pomaly zväčšujúce sa svetielko bolo tak krásne! A dodávalo pocit tepla!
Nič to, chybami sa človek učí. My sme sa naučili, že horiaci plastový stromček smrdí ako čínska továreň.

vata, prskavky a plastový stromček nejdú dokopy

Potom sme sa radšej presunuli s prskavkami von pred kultúrny dom, kde hrala novoročný koncert nejaká miestna kapela. Aha, počkať, nie, ešte predtým sme sa zastavili u Karlininho bratranca a sesternice, ktorá mala krásne meno, Vesna sa volala :) Prišli sme práve včas. Všetci už boli "načatí", tak sme sa k nim pripojili a spoločne sme sa presunuli ku zmienenému kultúrnemu domu. Tam sa mi niekto za neustáleho kupovania vareného vína snažil vysvetliť lámavou angličtinou, o čom tí slovinskí junáci na pódiu spievajú... keď tu zrazu odpočítavanie!A potom mám už len matné spomienky v podobe zábleskov. Petardy. Bum! Ohňostroj. Prásk! Hnusné bublinkové "šampanské". Strašná zima. Karlina sa stratila. Teda nestratila ale všetci sme na ňu čakali, aby sme sa mohli ďalej presunúť. Vstupujeme do útulnej pivárne. Niekto dal predomňa čokoládové pivo. Že vraj tam majú všetky pivá sveta. Pýtam sa na delirium tremens...a zrazu predomnou stojí modrobiela fľaška a pohár s ružovými sloníkmi. Myslela som, že sa mi sníva. Nesnívalo sa mi! S prázdnou fľaškou ako dôkazom som sa zobudila ráno u Karliny. Ružové sloníky som v ten večer síce nevidela, ale mala som neskutočné záchvaty smiechu a na WC som sa naučila nejaké slovinské slová z obalu tekutého mydla, pomocou ktorých som sa snažila celú noc komunikovať.

dokonalý príklad produktovej fotografie

Ljubljana

Keďže som mala odvoz zabezpečený z Ľubľany, zišli sme z hôr o trochu skôr aby sme si ešte pozreli mesto. Na to, že bol Nový rok a pocitová teplota bola tak -8°C, v meste bolo celkom veľa ľudí. Konečne sa mi podarilo navštíviť aj hrad, ktorý sa týči nad starým mestom. A to napriek predošlej Silvestrovskej noci! Uf. Zastavili sme sa na burek a potom som sa už musela rozlúčiť, lebo na mňa čakalo auto, ktoré ma malo odviesť domov. Tento rok som si dala len jedno predsavzatie: Opäť navštíviť Slovinsko. Aj vy by ste mali ;)