23 kg

Pobyt v zahraničí mi okrem milióna iných vecí pomohol uvedomiť si, na čom v živote skutočne záleží. Pomaly som sa k tejto myšlienke prepracovávala aj pred tým doma...ale trvalo mi to niekoľko mesiacov, kým som sa naučila aplikovať to v praxi. Je to povedzme, stanovenie si hodnôt. Doteraz som (alebo ešte stále som, ale snažím sa to zmeniť) bola materialistka, zberateľka...každej veci som pripisovala sentimentálnu hodnotu, chcela si všetko ponechať s myšlienkou, že sa to raz zíde.

Ale keď sa môj život obmedzil na 23 kg, ktoré sa musia zmestiť do jedného kufra, zmenil sa môj pohľad na svet.

Hneď ako som prišla domov, spravila som veľké upratovanie a vyhodila som polku šatníka (nebojte, idem to darovať), nepoužívanú kozmetiku (prechádzam na šetrnú biokozmetiku), lacnú bižutériu a pracholapače. A ešte stále mi toho zostalo viac ako naozaj potrebujem.

Stále mám v sebe zakódovaný ten inštinkt nákupných maniačok. No vždy keď niečo chytím do ruky v obchode, poviem si „keby som si mala opäť zbaliť kufor a odísť preč, zobrala by som si to so sebou?“ a potom si pomyslím, ako by som mohla tie peniaze vraziť do letenky do niektorej zo svetových destinácií (alebo do fotovýbavy, hehe) A ono to funguje! Ešte si to isté začať hovoriť pri kupovaní potravín a bude zo mňa štíhla boháčka. ;)

(tí, ktorí sa nemôžu dočkať ďalších reportáži, nebojte, všetko bude... spätné ohliadnutie po lete, výlet do Yellowstone, posledné dni v Alpine aj mega fotošpeciál o San Franciscu s návštevou Alcatrazu!!)