PHOTO: Girls have the power

 

Fotky mojej bestie, ešte z decembra. Že prečo mi tak dlho trvalo, kým uzreli svetlo sveta? Lebo ona je moja femme fatale.

                                                                              a ja som nedokázala spraviť ucelený výber "the best of".

Chcete vedieť ako sme sa zoznámili? Bolo obdobie, keď mi to vždy vyhadzovala na oči. Chodili sme spolu na gymnázium, no nekamarátili sme sa od začiatku. Skôr od konca. V prime za mnou došla iná spolužiačka (moja kamarátka zo škôlky) a spýtala sa ma, či sa chcem s ňou kamarátiť. Ja som na ňu pozrela a povedala som rázne nie. (Ak toto čítaš, prosím oprav ma, čo presne som ti povedala. :D) No a tak sme neboli kamarátky. A potom sa veci akosi zbehli a niekedy koncom sexty/septimy sme sa dali do reči cez ďalšiu spoločnú kamarátku. A tak je tomu doteraz. Ona mi dala druhú šancu a ja som jej za to vďačná doteraz. O pár rokov na to som ju zradila. 

Cestovali sme po Španielsku a keď sme v Barcelone čakali na autobus na jednej nevľúdnej autobusovej stanice (niečo ako naša Hlavná stanica), všimla som si, že vedľa nás niekto postavil kufrík a odišiel. Možno, že si odišiel kúpiť lístky, alebo kávu do automatu, no v mojej hlave sa mi začal odohrávať iný scenár. Že je to separatistický terorista a v tom kufríku sú tri kilá semtexu a my vyletíme o pár minút do vzduchu s kufríkom aj celou tou prašivou stanicou. Samozrejme, že jej som nič nepovedala. Už som videla, ako by na mňa prevracala očami a povedala moje meno "Kaťa" takým tým hlasom, ktorým naznačuje, že som trápna a pozerám veľa akčných filmov a televízne noviny. Takže som sa rozhodla, že jej to nepoviem. Povedala som jej: "Postráž mi prosím veci, idem na wc." 

Potom som si to odskákala, lebo po príchode zo záchoda som bola celá natešená, že prežila a nevybuchla... no vlastne vybuchla, ale hnevom. Ak by ste mi neverili, tento príbeh koluje internetom tu :D

     

A teraz začala písať blog, ale po španielsky a bez obrázkov, tak tam radšej ani neklikajte ;)