USA: Independence day

Po prvom týžni nového semestra sa odchádzam sa zrekreovať do Banskej Štiavnice. Privítať jeseň. Ak sa ešte necítite pripravení na jeseň tak pokračujte v čítaní. Poviem vám ako som v lete oslavovala Independence day. 

Uncle Sam

Písal sa štvrtý júl, Američania oslavovali nezávislosť svojej krajiny, ja svoju nezávislosť. Dva dni predtým som mala narodeniny a kvôli práci som nemala možnosť ich plnohodnotne osláviť. Ako asi všetci viete, Američania sú najväčší patrioti, a preto všade vešajú vlajočky a lepia  hviezdičky. So spolubývajúcou Karlinou sme sa náležite pripravili a spravili sme si manikúru v amerických farbách. Vybrali sme sa do centra niečo po šiestej, v zložení Slovakia - Slovenia - Hungary, lebo ostatní akurát prišli z práce. Dohodli sme sa, že oni potom prídu za nami a niekde sa stretneme. Ale v tú noc sme ich už nevideli...

všimaj tie nechty

photobomb 

Čo sa teda stalo?

Pozreli sme si koniec slávnostného sprievodu, akurát, keď čističi ulíc striekali na ľudí vodu z hadice a tak sme sa rýchlo odobrali na pivo do jedného pubu so živou hudbou kde mi boli pochválené "my chucks". 

Ono je to tak, že na verejnosti sa nesmie piť. Výnimočne, pre tento deň bolo na ulici vyznačené územie 5x5 metrov, kde ste mohli legálne piť pivo po zakúpení 5 dolárovej zápasky.

No a prečo sme sa nevideli so zvyškom partie?

Lebo sme odišli do Silvertonu, mesta vzdialeného asi hodinu od Duranga. Karlina nás zoznámila s americkými kamarátmi a išli sme do spomínaného Silvertonu. Bolo to celkom spontánne. Vraveli, že v Silvertone bude lepší ohňostroj, tak sme neváhali a nasadli sme do auta. Keď sme tam došli, bola už tma. Mali sme asi hodinu do ohňostroja. Dali sme si ďalšie pivko. Náhodne sme v podniku stretli našu spolubývajúcu, ktorá išla von so inými svojimi kamarátmi. Chcela som si obliecť legíny, lebo bola už zima, ale zistila som, že som si omylom zobrala tričko. Tak som musela ohňostroj pretrpieť s holými nohami. Pol hodinu som stála v tme a zime a pozerala sa na oblohu kde vybuchovali farebné svetlá na všetky svetové strany. Odvšadiaľ sa ozývalo  "bum, buch, prask, I love 'Murica! It's fuckin' amazing!" a podobne. Ja som už jeden deň nezávislosti zažila, takže ma to až tak neohúrilo... ale bolo fajn :-) Kiežby aj Slováci boli takí patrioti, ale zrejme nie je byť na čo hrdý, hm.

Po skončení sme uviazli v nekonečnej zápche, lebo všetci sa ponáhľali domov ďalej oslavovať. Po ceste sme zabudli meno jedného z našich kamarátov (a to teda je trapas, keď si traja ľudia nepamätajú meno jedného človeka, ktorý si ale ich mená pamätá) a on, náš bezmenný kamarát, si navyše omylom zapichol rybársky háčik do ruky z udice, ktorá bola v kufri. Museli sme odstaviť auto na kraji cesty, aby sme mu všetci asistovali (jeden človek svietil, druhý mu pomáhal zo zadu z kufra, tretí z boku a ten posledný to fotil na Intagram) Ale to ste asi nepotrebovali vedieť... Tak sme potom šli ešte na jedného panáka v Durangu, náš bezmenný a poranený kamarát odhalil svoje meno, naučil ma správne vysloviť madafaka podľa pesničky "If you a scared, madafaka, go to church", čo je raperský song a fráza, ktorá sa hovorí gangstrovi, ktorý v poslednej chvíli vycúva z nejakej nebezpečnej akcie. Potom sa už išlo domov, lebo ďalší deň sme vstávali do roboty a bol to kruté vstávanie. Rovnako krutý bol nasledujúci týždeň, lebo z nejakého dôvodu som pracovala 10 dni po sebe. Au.

stojíme (a Steven leží ) v zápche