FUN: Strach

, , 8 comments
 

Máme tak trochu pokazený sporák, a preto musíme plyn zapaľovať ručne. Práve dnes, keď som odkladala zapaľovač na bok, som si uvedomila, ako som sa toho kedysi bála (že mi oheň zažne aj moju ruku, prípadne vybuchne celá kuchyňa, lebo nechám uniknúť trochu viac plynu, než je normlálne). Zrazu som si uvedomila, že som svoje destvo prežila niekde v Temnom údolí strachu a nie na tejto zemeguli, inač si to neviem vysvetliť. Napadlo mi spomenúť si na všetky veci, ktoré mi nahánali strach a hrôzu, keď som bola malá.

Zoznam vecí a činností, ktorých som sa bála, keď som bola malá:
-         bála som sa zapaľovať oheň zápalkami a sporák zapaľovačom
-         bála som sa zdvíhať telefóny 
-        bála som sa cestovať MHD sama, lebo som sa bála, že počas cesty zaspím a zabudnem vystúpiť na našej zastávke (hoci bývame skoro pri konečnej)
-         bála som sa ísť zaklopať susedom, keď ma za nimi rodičia poslali
-         bála som sa písomiek, previerok, päťminutoviek a skúšania pri tabuli (toto skúškové som si uvedomila, že beriem písomky ako istú formu vedomostného kvízu :D)
-         bála som sa ísť večer do obývačky, keď tam bola tma
-         bála som sa spať hlavou smerom ku stene, lebo som si myslela, že ma môže niekto napadnúť počas spánku od chrbta 
-         bála som sa zubárky a injekcií a odberov krvi, mám pocit, že som sa dokonca bála merača tlaku :D 
-         bála som sa zvukov, ktoré sa ozývali z letiska (bývame v blízkosti letiska)
-         bála som sa kadibúdok. Chodili sme na chatu neďaleko Piešťan a bol tam len suchý záchod, navyše človek musel prejsť cez potok aby sa tam dostal. Tak som radšej chodila za chatu :D Bála som sa hlavne v noci, lebo som si myslela, že ma pri vykonávaní potreby napadne diviak :D
-         tento strach si pamätám dodnes. Rozplakala som sa pri túre na Beckov, lebo som pred sebou videla otvorenú krajinu s prudko sa zvažujúcim sa kopcom, na ktorom sme stáli a proste tak ma to rozrušilo, že som si myslela, že som na konci sveta. Doslovne som povedala „toto je koniec sveta“ a rozplakala som sa.
-         bála som sa chodiť do miestnej knižnice po tom, čo som v čitárni našla knihu o mimozemšťanoch. Bolo tam všetko, ich podoby, kruhy v obilí, fotky s lietajucími taniermi. Od toho dňa sa môj život zmenil!
-         bála som sa pozerať na hviezdnu oblohu, lebo som si myslela, že určite uvidím spomínaných mimozemšťanov v lietajúcom tanieri.

A tak. Na viac vecí si (radšej) nespomínam.

fotila ešte stále užasná G.F.

8 comments:

  1. a kde je toto mimozemské čudo? inak vo väčšine tvojich strachov som sa našla aj ja :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ach, aspon viem, ze som nebola divne dieta ;)
      Je to "ufo na Bieloruskej na sidlisku Medzijarky" v Bratislave. Desive miesto pre nedomorodcov ;)

      Delete
  2. Ta první fotka je dokonalá!:)Ty strachy jsou zajímavé, některé děti na mě působí tak, že se nebojí ničeho a jiné mají tolik obav :) Já byla strašně úzkostný dítě.

    ReplyDelete
  3. jeej to nie je vo Vrakuni?

    Posledny tyzden Nobilis Tilia giveway, tu: http://biancaprincipessa.blogspot.sk/2014/01/novorocna-nobilis-tilia-giveaway.html

    ReplyDelete
  4. Minimálně v polovině se shodneme a ještě další čtvrtina se mě pořád týká... :X
    thechangeofmissy.blogspot.com

    ReplyDelete