USA: Shooting arrows at the sky

, , 6 comments


Kto čítate môj blog pravidelne, viete, že som sa v lete v Amerike nechala potetovať. A dnes som sa o tom konečne rozhodla napísať. Hoci je samotné tetovanie veľkosťou malé, bolo to pre mňa veľké rozhodnutie: mám už jedno a trvalo mi tri roky, kým som sa rozhodla pre ďalšie. Ďalší príbeh do môjho seriálu o Amerike. 

Mám pocit, že som tu vtedy v lete písala, že po návšteve knižnice som zamierila do tetovacieho štúdia cez cestu aby som sa objednala. Pred tým som si samozrejme urobila prieskum, našla som si na nete informácie o tom štúdiu. Facebook vie byť niekedy celkom užitočný, lebo tam vidíte aj spätný ohlas zákaznikov.
Keď som vstúpila do malého domčeka, (na ktorý by ste ani nepovedali, že je to tetovací salón) privítalo ma potetované a popiercované dievča s fialovou ofinou. Úplne zlatá bola, vyzvedala, odkiaľ som a prečo som prišla do Duranga. Potom som jej ukázala môj návrh a ona mi dala termín a pridelila tatéra. Teda tatérku. Jediná vec, čo by som skritizovala bola, že som musela zaplatiť dopredu, bez toho aby som sa stretla so samotnou tatérkou a dokonca bez toho, aby ma to dievča poučilo o rizikách tetovania. Až v deň termínu som dostala papier s pravidlami, že nesmiem byť pod vplyvom omamných látok, alergická na farby, chorá atď. ale čo keby som to nevedela? Peniaze by mi už asi nevrátili!

tetovacie štúdio s vypchatou bielou kozou nad kozubom
Alicja si pozerá portfóliá v čakárni
Ach, deň termínu! Bola som strašne nervózna. Ale nie z tetovania ale zo samotného priebehu. Z toho, že som nevedela, ako presne to bude prebiehať (poznáte ten pocit, keď idete na prvé rande? Asi tak som sa cítila :D). Zobrala som so sebou Poľku, lebo tá jediná vtedy nebola v práci :D Moja tatérka bola ale veľmi milá, ukázala mi náčrt tetovania a veľmi ma potešila, lebo presne vystihla veľkosť aj tvar aj všetko. Tvarov šípov a šípok je milión, hoďte si do google "arrow tattoo" a uvidíte... Potom sme ešte hľadali správne umiestnenie a išlo sa na vec! 




Ten pocit, keď je vo vás ihla neznášam aj milujem zároveň! Hoci to trvalo ani nie 5 min., keď mi robila najdlhšiu linku, myslela som si, že mi rozreže celú ruku a ja jej tam na mieste vykrvácam. A do toho to bzučanie strojčeka, ktoré vo mne evokuje zubára. V podstate je to podobné ako u zubára, tiež si sedím v kresle, niekto do mňa vŕta, platím nehorázne sumy... akurát že toto podstupujem dobrovoľne.


6 comments:

  1. zubára snáď dobrovoľne nepodstupuješ? :D

    Sranda, ja som pred tetovaním nervózna vôbec nebola... vlastne som bola nervózna trocha len v priebehu, ako to vyzerá, keďže si na chrbát nevidím :D ale keď som to nakoniec videla, bola som nadšená a viac mi treba nebolo :D

    ReplyDelete
  2. ja sa stale chystam na tetovanie, ale tej bolesti sa bojim ako cert kriza.
    a vela ludi hovori, ze ked si das jedno uz nevies prestat a ja som na toto expert:D
    (skoncim asi aj za usami potetovana)

    ReplyDelete
    Replies
    1. ta bolest sa stane v urcitom bode "prijemna" a ano, je pravda ze je na tom clovek potom zavisly ale na uzde ta drzi, ze nemas prachy ;)

      Delete
  3. no teda, ty interiéry jsou fakt nádherný!

    ReplyDelete
  4. interiér najviac a ten popis! :D bože ja nad tetkom premýšľam už rok a stále sa neviem rozhodnúť.

    ReplyDelete
  5. Na tetování jsem zatím slabá, nevím jestli bych zvládla mít na doživotí stejnou ozdobu na těle....

    Nechtěla by ses vzájemně sledovat na GFC a Facebooku? :-)

    http://lifeenthusiasm.blogspot.cz/


    ReplyDelete