USA: Mexické krstiny

, , 1 comment
Príhoda o tom, ako som občas nedávam pozor, keď mi niekto hovorí a ja netuším o čom a moja hrdosť mi nedovolí opýtať sa a tak len prikyvujem a usmievam sa a potom ... sa ocitnem na mexických krstinách.

Adela je Mexičanka, ktorú som spoznala v mojej druhej práci. Pracovali sme spolu v jednom malom lowcost-ovom hosteli, kde bol všetok personál mexického pôvodu. (Celkom zaujímave sledovať ich rýchlosť práce, keďže sme neboli platení od počtu odrobených hodín ale izieb. Ako keby tam upratovala čata Speedyho Gonzálesa.) Teda absolvovala som len tréning pod jej vedením, potom skončila sezóna, takže som tam nikdy nepracovala plnohodnotne. Ale späť k Adele. Keď zistila, že viem po španielsky, celkom sa potešila, lebo jej angličtina nebola bohviečo. Potešila som sa aj ja, že mám možnosť používať svoju španielčinu! Nevedela si síce zapamätať odkiaľ som, ale bola ohromená mojou jazykovou výbavou (šj, aj, it, môj rodný jazyk a pasívne aj čeština- ak chcete zamachrovať pred cudzincami, vždy povedzte, že viete aj po česky). Bola veľmi zvedavá na moju krajinu a dôvod, prečo som sem prišla. Ja som sa zas dozvedela, že je matkou piatich synov a v US bývajú už nejakých tých desať rokov. Legálne. Rozprávali  sme sa o kultúrnych odlišnostiach ako sú sviatky, náboženstvo, či jedlo ale aj o minimálnom plate a politických veciach (pôvodná farba kukurice je modrá, vedeli ste to?) Mňa ako lingvistku zas celkom bavilo pozorovať odlišnosti v kontinentálnej španielčine a mexickej španielčine. Adela sa zo mňa len smiala, keď som jej občas nerozumela. Smiala sa, lebo si predstavovala, že jej španielčina musí byť pre mňa úplná španielska mexická dedina. No a tam bol kameň úrazu. Jedného dňa sa ma spýtala, čí nechcem prísť na rodinný nedeľný obed, že uvidím akí sú Mexičania pohostinní. 


malý oslávenec Santi bol celý v bielom 
Až na mieste som zistila, že to nie je len tak hocijaký obed ale veľká mexická fiesta na počesť krstín jej najmladšieho syna! A ja som tam prišla v ležérnom oblečení rovno z výletu! Cítila som sa nevhodne, ale ona ma na začiatku ubezpečila, že sa nič nedeje a nech sa neospravedlňujem. 



Prišla som práve včas. Rodinní príslušníci a známi práve pomáhali prestrieť stôl pred dverami prízemného bytu. Jedlo sa vonku, pretože toľko ľudí by sa do ich bytíka nezmestilo. Adela ohrievala fajitas (tradičné mexické jedlo - grilované hovädzie mäso, fazuľová kaša a ryža), jej známe pripravovali vo veľkom hrnci horchatu (sladký, povedala by som škoricový, nápoj z ryže). Celkom som sa tešila, že spoznám skutočnú mexickú kuchyňu, pretože dovtedy som poznala len "mexický týždeň" v Lidli. Zatiaľ som sa zoznámila s jej deťmi a mužom a dvoma dievčatami v mojom veku, ktoré hovorili aj po anglicky. S nimi som na oslave strávila väčšinu času. 



ja a dlhovlasé mexičanky// horchata// salsa a hovädzie
Okrem fajity boli na stole aj grilovane krevety, čipsové tacos či tortily či čo to a dva druhy omáčok. Muži mi podali mexické pivo z obrovského chladiaceho boxu, kde ich bolo neúrekom. Po obede nasledovala pauza. Dospelí sa rozprávali a deti sa jašili okolo. Ja s mladými sme išli dnu a rozprávali sme sa pri telke. Onedlho nasledoval zákusok a torta. Na zákusok si matne spomínam, bolo to niečo ako sladký jahodový želatínový puding. Moje spomienky prebila torta, ktorú hneď na to Adela doniesla na stôl. Všetci obkolesili tortu, na ktorej bol portrét malého Santiho. Adela ho vzala na ruky a spoločne rozkrojili tortu. A potom mu vrámci nejakého zvyku (alebo aby bolo veselo?) capla kúsok torty na tvár. Chudák malý, skoro sa rozplakal. 



Až do konca večera som bola stále prekvapená, ako milo ma všetci prijali, aj keď som sa na začiatku cítila ako taký votrelec. Stále sa ma pýtali dookola, odkiaľ som, prečo som prišla do Ameriky, aké je Slovensko... nemohli uveriť tomu, koľkými jazykmi rozprávam (a pri tom nič z toho nemám, lebo ich aj tak neviem perfektne...) no a pri tom všetkom ma ešte núkali jedlom a pivom. V tomto mi prídu Mexičania zrovnateľní so Slovákmi - neexistuje aby niekto z mojich kamarátov odchádzal odomňa (od mojej rodiny) hladný :D

1 comment:

  1. to musi byt uzasne!

    Inak pozyvam na narodeninovu giveaway o GUCCI RUSH 75ml. Tu: http://biancaprincipessa.blogspot.sk/2013/10/najlepsia-giveaway-ever.html

    ReplyDelete