USA: work, work, work

, , 9 comments
(pes mojej manažérky :D)
"I've been up all night, tryna get that rich
I've been work, work, work, work, working on my shit"



Práve je 11.00 hodín večer (sorry, už som si zvykla na 12 hodinový analógový čas) a som mierne pod vplyvom Guinessu...totiž v reštaurácii je taký zvyk, že vždy po poobednej smene (večer) si môžeme dať akýkoľvek drink zdarma. Ak máme viac ako 21, čo spĺňam. Takže to znamená len jedno - do konca septembra sa zo mna stane alkoholička :D Najprv ma napadlo, že každý večer vyskúšam iný drink, ale dnes som si dala (pivo) Guiness a ach...omámilo ma natoľko, že už nechcem nič iné len umrieť s Guinessom v ruke. Alkohol mi pomaly stúpa do hlavy a vo mne sa rozlieva príjemný pocit, že som pomaly zabudla na to, že som dnes vstávala o piatej odpracovala som cca 9 hodín. 9 hodín na nohách! 

Zistila som, že táto práca ma maximálne napĺňa. Poviete si, servírka, wtf?! Áno, baví ma komunikovať s ľuďmi, a "starať" sa o nich, aby mali čo jesť a piť. :D Nie som síce plnohodnotná servírka, ale len hosteska. Mojou úlohou je privítať hostí, usadiť ich k stolu, dať im menu, naliať im vodu a prideliť ich jednej z čašníčok. Tak trošku verím na znamenia a my raci sme povestní svojou starostlivosťou, či už o členov rodiny alebo o cudzích, preto sa na mňa hodia povolania spojené so servisom, čo som si uvedomila až teraz. Navyše som rada, že som celý deň na nohách a tak spaľujem kalórie :D Plus musím mať rýchle reakcie, vedieť riešiť stresujúce situácie, logistiku (koho kam usadiť) a ešte sa pritom usmievať. 


Pripravila som si pre vás pár postrehov a zápiskov, keď som nemala čo robiť, tak tu to máte + moje narcistické fotky z webkamery, ktorá ma robí krajšou než v skutočnosti som:

- hostia sú tu veľmi komunikatívni. Väčšina ľudí sa ma spýta odkiaľ som, lebo mám zvláštny prízvuk. Na Slovensku hostia v reštaurácii sa podľa mňa na čašníčku ani nepozrú (pokiaľ nemá dobré prednosti)

- keď hosťom prezradím, odkiaľ som, vačšinou obdivne zahmkajú ("ó, Slovakia!"), niekedy padnú slová ako "Prague", "Danube" alebo "Yugoslavia". Vtedy príde moja chvíľa, keď im vysvetlím rozdiel medzi CZ-SK a SLO-SK. Dnes som ale stretla ľudí zo Švajčiarska a tí dokonca vyslovili slovo Bratislava s ť sami od seba :))

- hneď po tom nasleduje otázka, ako som sa dostala do Alpine a či sa mi tam páči. Vtedy sa usmejem svojim najfalošnejším úsmevom a poviem im, ako veľmi som rada, že môžem byť na tomto mieste. Potom spomeniem Yellowstone alebo Grand Teton (národný park), lebo ich nechcem zarmútiť mojimi pesimistickými myšlienkami o tom, ako som tu uväznená v údolí v meste kde je najvzrušujúcejšia udalosť striptíz v miestnej krčme. 



- som tá  najškodoradostnejšia osoba, lebo sa vždy uškŕňam, keď si hostia pomýlia toalety so vstupom do kuchyne

- ďalej sa v duchu uškŕňam, keď sa niektorí ľudia nezmestia do drevených stoličiek s opierkami a musia si ju vymeniť za stoličku bez opierok. Trapas :P 

- podávajú sa tu nechutne objemné porcie jedla. Vždy ma dokáže prekvapiť chatrná babička, ktorá skonzumuje pol kila steaku alebo štíhla rodina, ktorá príde na večeru so štyrmi chodmi. Asi jedia len raz za týždeň alebo čo. 



- aby ste si ale nemysleli, že pracujem v nejakom fastfoode...tak Flyin Saddle Restaurant je najlepšia reštaurácia v okolí, lebo manažéri sú so Seattle, takže naše špeciality sú ryby a morské príšernosti (aj tak je 80% objednávok pizza, hamburgery, polosurové steaky a vyprážané veci v cestíčku)

- deti si rady dávajú na hlavu obrúsok od príboru, ktorý je poskladaný do tvaru korunky (je to hotové origami poskladať to, učila som sa to asi 15 minút)

- keďže nosím čierny mundúr, rozhodla som sa, že sa budem venovať svojej hlave. Takže každý deň skúšam rôzne účesy, make up (konečne mám príležitosť nosiť výrazné namaľované oči - počas školského roka na to nebol dôvod), náušnice no aj tak mi zatiaľ boli pochválené len moje nové červené conversky :P 




- ešte stále mám problém s angličtinou a tak sa mi niekedy stane, že hostia o niečom srandujú, ale ja vôbec nemám potuchy čo hovoria, tak sa len usmievam alebo smejem (podľa ich reakcie, keď sa smejú oni, tak sa smejem aj ja). A tak sa niekedy stane, že sa ma niečo spýtajú a čakajú na odpoveď a ja sa len usmievam a pritakávam :D 

- mám prístup do kuchyne lebo vo voľnom čase leštím sklo, príbor a odnášam špinavé taniere no prvé dni to bolo  veľmi ťažké odolať všetkým tým vôňam a pohľadom na jedlo. Neviem presne, či máme nárok na jedlo zdarma, pretože čašníčky si občas niečo objednajú...a vlastne to ani nechcem vedieť, lebo sa zo mňa stane tučibomba. 

- tips!! Neviem ako na Slovensku ale Amerika je známa tým, že by ste mali v reštaurácii nechať sprepitné vo výške minimálne 10% z účtu. Nedostávam nejaké horibilné sprepitné, ale povedzme, že z toho dokážem urobiť nákup základných potravín. 

Robili ste niekedy v reštaurácii alebo v inom stravovacom zariadení? Máte nejaké príhody/pikošky? :)


9 comments:

  1. ja som nikdy v takomto prostredí nepracovala..možno pred par rokmi v novinovom stánku :D Ale tvoja práca mi príde veľmi zaujímavá, vcelku náročná, ale aspoň sa veľa naučíš. Ja nemám veľmi rada práce s ľuďmi...:D nemám na to povahu :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. prve dni som bola tiez dost nervozna z kontaktu s ludmi ale potom ma to preslo. asi to zavisi od prostredia, neviem ci by som na Slovensku chcela robit nieco podobne, podla mna su Slovaci nevrli a nedavaju sprepitne :D

      Delete
  2. ty všetko tak super opisuješ a stále sa musím usmievať, keď čítam tvoje články. myslím, že aj keď máš ťažkú prácu, je to pre teba dobrá skúsenosť. a si v Amerike! (čo tam po tom, že najvzrušujúcejšou udalosťou je tam striptíz:D) .......veľmi ma pobavila tá časť o hosťoch, ktorí sa nezmestia do stoličiek s opierkami a musia si ju vymeniť. a ešte chcem povedať, že pôsobíš veľmi milo a sympaticky a chcem sa s tebou kamošiť!:)

    ReplyDelete
    Replies
    1. jejo to je mile :) praveze mi pride, ze mam uplne zle vyjadrovacie schopnosti (asi by som mala castejsie pisat pod vplyvom alkoholu :D). rada sa s tebou stretnem ked budem(e) spat v BA :)

      Delete
  3. NIEEEE, ja sa chcem s tebou kamosit :D

    Inak, som sa nad tvojimi poznamkami zo zivota v Alpine uplne pobavila. O hostoch, o tvojich kozmetickych experimentoch, proste paradicka :)

    ReplyDelete
  4. tieto tvoje články žeriem!!! :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. uaa budem sa snazit zhromazdovat viac takychto faktov :P

      Delete
  5. Keď som robila na Sardínií chceli nás tak kvôli tomu, že sme Slovenky a máme robiť v hotelovej reštaurácií pre Slovákov. 3 týždne sme boli iba pri Talianoch, pravdaže po taliansky nevieme a oni nevedia anglicky :D Ale keď zistili odkiaľ sme (hostia boli prevažne z Neapolu), bežne začali hulákať,tlieskať a kričať SLOVAKIA, MAREK HAMSIK :D Zapamätali si potom moje meno a vždy keď sa prišli najesť na mňa zakričali a musela som si s nimi ťapnúť....

    ReplyDelete