SK: Loď, ktorá sa plaví do neznáma

Sú dve veci, ktoré zo seba ľahko nezmyjete. Vaše hriechy a riečne bahno. Zas som bola na splave, jaj! Nemôžem spať (sú dve hodiny ráno), lebo sa bojím, že sa mi bude snívať o konároch, ktoré ma prepichujú a bahne, do ktorého sa ponáram.

Samozrejme, že preháňam. To je tak, keď sa po dlhej dobe vyberiem do prírody. Divočiny, kde vám nepomôže nik, len váš súputník. Keby som nemala muža na palube, asi by som to nezvládla. Rozhodli sme sa pre trasu Zálesie- Tomášov. Čas splavu: 3,5 hodiny. Náročnosť: 3/5. Totiž Malý Dunaj netečie, ale ťahá sa ako sopel, ale museli sme sa vyhýbať padnutým konárom a plytčinám, pretože môj kajak stál 50 eur a aj taký je asi aj odolný. Zato sme videli pravú divočinu (bohužiaľ plnú plastových fliaš, z čoho mi bolo veľmi smutno) ako volavky, labute, rybárov a sem tam aj ryby, čo sa hrali na delfíny a občas vyskočili z vody.

Asi najťažšia situácia nastala pred hrádzou pri Novej Dedinke. Paranoja, že to bzučiace elektrické vedenie sa rozhodne padnúť do vody, keď pod ním preplávame. Paranoja, že nás strhne prúd a my potečieme dole hrádzou. Paranoja, že nenájdeme vhodné miesto na vylodenie sa. Nenašli sme, a tak sme museli stúpiť do ľadovej bahennej vody a potom sme zistili, že o tri metre ďalej sa v rákosí skrývajú celkom obstojné  betónové schodíky vhodné na vylodenie. Potom sme museli preniesť kajak cez zamknutú bránku, čo nm nerobilo problém, veď je nafukovací a tým pádom ľahký, lenže bránka viedla na súkromný pozemok vodárenskej spoločnosti a okolo boli samí očití svedkovia s udicami. Prítomní rybári si z nás našťastie nerobili ťažkú hlavu, práve naopak, privítali nás so slovami, že kam sme sa "my dve slečny vybrali, či nechceme pomôcť". Potom zistili, že nie sme dve slečny. Neviem komu bolo trápnejšie, či im, alebo kamošovi. :D