Dni sa
skracujú, trápenie predlžuje. Noci sa stávajú chladnejšie a kultúrnejšie...
Vždy som si myslela, že na jeseň sa u nás nedá nič robiť, a pritom je to presne
naopak. Príroda sa ukladá na zimný spánok a Bratislava ožíva.
Minulý týždeň som zasvätila literatúre. Bola som na krste knihy a potom ma čakal pracovný maratón
na bibliotéke. Odniesla som si odtiaľ 9 kníh, ehm, ehm. Škoda sa
teraz musím venovať povinnému čítaniu gaučovskej literatúry ... nestačí, že
pijem mate?
Tento týždeň sa zas nesie v znamení vizuálneho umenia. Už som si
myslela, že sa na IFFBA ani nedostanem, keď tu aha ho, so
samotným nápadom prišla naša profesorka tlmočenia. Tak som dnes obetovala 3,30
(a nakoniec som bola rada), aby som sa dosýtosti vyplakala nad osudom malého argentínčana, ktorého
rodičia plánujú štátny prevrat. A vzdychala nad prirodzenosťou a hereckým
talentom Natalie Oreiro. Doteraz som ju mala zaškatuľkovanú ako telenovelovú
herečku.
Večer ma čaká ešte jedna vernisáž, ak čas
dovolí, aj dve.
A to nehovorím, že november je mesiac fotografie a všade sú výstavy. Takže už viem,
čomu sa venovať najbližší týždeň.
0 komentárov:
Post a Comment