SPAIN: Do Baskicka cez Barcelonu a späť

Písal sa rok 2009, ked sa odohrala moja- naša prvá dobrodružná cesta. Ach, chytá ma nostalgia. Boli sme také mladé, čerstvo zmaturované, Bia ešte neplnoletá, ja ešte s ofinou...a samy sme sa vybrali do Baskicka, do krajiny na severe Španielska. Cez Barcelonu, ktorá je vzdialená od Vitorie, kam sme mali namierené, tak... ehm, 600 km.

Všetko sa to skomplikovalo ešte v Bratislave. Samozrejme, že sme si vybrali najlacnejšiu letovú spoločnosť, ktorá koncom mesiaca skrachovala. Tak sme teda leteli s dvojhodinovým meškaním, príchod do Barcelony o pol noci, a teraz sa zorientovať a doraziť na autobusovú stanicu v centre mesta s dvoma batohmi na chrbte. Vďaka Bohu, Španieli su národ fiestový a tak sme sa nemuseli báť, že zablúdime, alebo nás prepadnú. V sobotu v noci to na uliciach len tak žije! Akoby bolo poludnie. Keď sme sa okolo tej jednej-druhej nad ránom dostali na stanicu, zistili sme, že je zavretá. Tak sme sa rozložili na najbližšej lavičke, aby sme počkali na úsvit.

numericky označené papagáje

niet peňazí na taxi?

  O šiestej otvárali stanicu, nasáčkovali sme sa dnu, vonku sa už pohybovali pochybné indivíduá (vo vnútri to nebolo o nič lepšie...to len ja môžem mať paranoju, že vedľa nás je položený kufrík s bombou...) ale napriek tomu sa nám podarilo ako- tak sa vyspať. O ôsmej sme sa rozhodli, že je čas, kúpiť si lístky na autobus. Nečakajte s kúpou lístka na poslednú dobu! My sme túto chybu urobili. Prvý autobus bol už vypredaný, takže nám nezostávalo nič iné, ako si kúpiť lístok na ten poobedňajší. Fajn. Takže strávime pol dňa v Barcelone.

photo by Bia

To vám poviem, nie je nič lepšie, ako pohľad na katedrálu Sagrada Familia o deviatej ráno bez akýchkoľvek turistov. Batožinu sme si dali do úschovne a rozhodli sme sa využiť možnosť, že sme v Barcelone, tak sme sa trochu túlali mestom. Na obed sme sa usalašili v jednom z parkov. Ach, nie je nič krajšie ako spať na mäkučkej trávičke pri speve papagájov a žblnkaní fontánky. Zrazu nám ale túto idylu prerušil nejaký típek. Pýtal sa, či nemáme jabón - mydlo. Nie, mydlo sme nemali, tak smutne odišiel a začal si prať svoju havajskú košeľu vo fontáne bez mydla.

v tejto fontáne si pral košeľu

prádzno

Teraz osem hodín nič - cesta do Vitorie a zrazu večer. Nahika nás už čaká. Zavedie nás domov. Ukazuje nám obytné štvrte - manzanas. Hľadám v tom podobnosť jablka. Celá štvrť vyzerá rovnako. Všade dvojjazyčné názvy. Konečne posteľ!

V meste sa každoročne konajú oslavy pri príležidosti El día de Virgen María. Najlepší je prvý deň. Námestie je natrieskané ľuďmi, vysokými tmavovlasými baskami. Všetci sa veselia, čakajú na príchod Celedona. Celedón zostúpi z kostolnej veže. Začína sa otvárať šampaňské a fajčiť cigary. Do pár minút sme kompletne mokré. Ale stojí to za to! Ešte pred začatím samotných osláv sa pri nás zastavuje lokálna televízia a urobia s nami krátke interview, lebo Nahika im prezradí, že my sme došli až z Eslovaquie! Ale naspäť do centra diania. Sme mokré, ale budeme ešte viac. Ľudia bývajúci na námestí lejú vodu z okien na ľudí na námestí. Všade je bordel, krik a voda. Ale páči sa nám to! Nakoniec ešte obídeme pár lokálov a "doma" s Biou uvažujeme, že zavedieme podobú tradíciu u nás doma.

obrázky z fiesty som ukradla z flickr.com

Ďalší z dní strávime v Bilbau (radšej nebudem spomínať ďalší fail s autobusovou dopravou), hlavnom meste autonómnej oblasti Baskicko a začínam pociťovať sympatie k tejto krajine. Majú tu Guggenheimovo múzeum! A veľkého kvetinového psa pred ním (a z druhej strany obrieho pavúka!) Ale teraz vážne. Pred tým, než som sem šla, Baskicko sa mi spájalo len s jedným pojmom - ETA. Okej, je pravda, že na každom kroku som sa stretla s politickými nápismi a plagátmi, ale Baskicko je krásna krajina. Zelená. S vlnami na surfovanie, s vysokými baskami, ktorí vyzerajú tak divoko. A rozhodne najlepší je ich jazyk! Euskera je záhadný jazyk opradený legendami. Nikto nevie, odkiaľ pochádza. Pamatám si len tri slová. Zazpi - sedem,  ertxantxa - polícia a kalimotxo - víno s kolou. 

museo Guggenheim!

inšpirácia Miróom

Ešte musím rozhodne spomenúť kúpanie sa v prázdnom mori Lekeitio, kde mali automaty na cigarety spolu s tampónmi, baskický punk - asi kvôli punkovému koncertu, na ktorom sme boli, som nadobudla pocit, že Baskovia sú vysokí a divokí; masovú tlačenicu na koncerte Oreja de Van Gogh, kde Bia skoro skolabovala a masový hon za šatkami a inými komoditami na miestnych trhoch. 

more a my dve v ňom

Po pár dňoch sme sa ocitli v pútnickom meste San Sebastián v hosteli s raňajkami. Celé mestečko je nasiaknuté francúzskym štýlom. Kupujeme si keksíky Oreo a vychutnávame si pohľad na surfistov. More je príliš studené. Na konci mesta nachádzame také zvláštne diery - keď sa nad ne postavíme, tlak vzduchu vyvolaný morskými vlnami nám nadvihne sukne. Sranda. 

more bolo studené

       

 

A potom už len hybaj domov. Opäť strastiplná cesta do Barcelony, vyspať sa v parku a home sweet home.

photo by Bia

---

Okrem trapasu z lokálnou televíziou - videla som sa v TV, neuvedomila som si, že som mala žuvačku - odvtedy už nežujem na verejnosti. Alebo, boli sme večer vonku a Nahika sa nás spýtala, akú príchuť chupita chceme a odišla ho objednať. My sme zatiaľ rozmýšľali, čo by to chupito tak mohlo byť.... preto sme boli v...rozpakoch, keď nám miesto lízatka (chupete) Nahika doniesla drink. Moja obľúbená príhoda je rozhodne tá o Elene. Objednali sme si v jednom podniku bagety, ale keďže tam bolo plno, počkali sme na ulici. Nejako sme sa zakecali s Nahikinymi kamarátmi, takže keď Bia vošla dnu skontrolovať situáciu, všetci jej začali tlieskať! Celý podnik tlieskal, že sa konečne našla Elena (meno našej objednávky), ktorú nemohli nájsť :)

photo by Bia