súťaže a hlasovania

Tento týždeň bol mimoriadne plodný na dejinné aj ďalšie iné udalosti. Začnem tým najabsurdnejším: Predstavte si, že by ste dostali 2000 eur na fotenie vášho sídliska. Presne toľko získala fotografka Laura Witteková na udeľovaní cien Slovak Press Photo ako Grant Bratislavy aby mohla fotiť premeny svojho sídliska v Petržalke. Nechcem vyzerať, že jej to neprajem... fotenie premien sídliska môže byť tiež pekná téma... ale aby na to dostala 2000 eur? Tú sumu by som radšej priala niekomu, kto musí napríklad cestovať a riskovať pri fotení život, alebo potrebuje na fotenie špeciálnu tehcniku. Som veľmi zvedavá, ako využije túto sumu, a či bude vidno rozdiel. 

Aj ja dokážem fotiť premeny sídliska

Plynulo sa mi podarilo prejsť z témy dejinných udalostí na udalosti okolo mojej osoby a tak sa ešte zmienim o jednej veci a to o návšteve výstavy šperkov Bety Majerníkovej (šperkárka známa aj ako speváčka kapely Noisecut, ktorá tragicky umrela tento rok). Výstava sa koná na mieste skrytom pred očami verejnosti – v už nefunkčných kúpeľoch Grössling. Keď som zostúpila na dno prázdneho bazéna a pozerala som sa na zem do malých vitrínok, uvedomila som si, že hoci tu Bety už medzi nami nie je rovnako ako tieto kúpele, jej duch a genius loci tohto miesta tu zostanú navždy. Krásne prepojenie. Škoda, že som sa nikdy neodhodlala pozdraviť ju. Mala som toľko príležitostí... veľakrát som ju videla v meste... ale kvôli pocitu trápnosti a hamblivosti som si povedala, že „ až nabudúce“. Až sa z toho „nabudúce“ nakoniec stal pozdrav napísaný v knihe návštev na výstave. 

Prejdem ale na serióznejšiu tému. Okrem Slovak Press Photo, čo sa vlastne ani nestalo tento týždeň, prebehlo udeľovanie Nobelových cien. Keď sa nad tým tak zamyslím, tak mená hercov a filmov z udeľovania Oscara pozná celý svet a sú na každom webe, zato mená ľudí, čo dostali Nobelovú cenu vám nepovie hocikto (ani ja, google it :D).

Aby tých cien nebolo málo, ešte sa udeľovala Cena za architektúru, čiže CE.ZA.AR. Tam som aj hlasovala kategórii cena verejnosti, pretože slovenská architektúra je taká moja úchylka. Výsledky tu.

Ešte som tu chcela napísať niečo o Česku a jeho božích ranách - najprv otrava alkoholu, teraz voľby - pretože aj voľby sú v podstate súťaž, kde sa hlasuje... ale keďže sa absolútne nevyznám v tom ich dvojkomorovom systéme, tak len toľko, že s nimi súcitím, lebo som empatická osoba a na Slovensku to nie je s vládou o nič lepšie. :D V prípade nutnosti som ochotná poskytnúť pár čechom azyl, pod podmienkou, že mi donesú sud piva Kocour Ken °15, ktoré nedávno začali čapovať u nás v KC Dunaj. Je to jedno z najlepších (a najsilnejších) pív, aké som kedy pila. To možno znamená, že som ich ešte veľa neochutnala.

PS:  Tento týždeň sa konala ešte aj Veľká pardubická (náhodou som prepínala telku) kde pretekal dokonca jeden slovenský kôň (Le Jackpot), ktorý nám urobil hanbu, pretože skončil posledný. Fňuk.