1. septembra sa v Amerike oslavuje sviatok práce. Ľudia väčšinou cestujú niekam preč v rámci predĺženého víkendu. Ja som mala tiež voľno (pre mňa je pondelok a utorok nová "sobota a nedeľa!, keďže cez víkend vždy robím). Vybrali sme sa s Turkom Oguzom na prieskum okolia a našli sme toto čarovné miesto neďaleko hlavnej cesty, asi 10 minút na bicykli od miesta, kde bývame. Okrem rieky sa nám podarilo objaviť vyschnutý tunel, ktorý privádza vodu z hôr popod cestu do rieky, tak sme spravili menšiu fotosešn. 

Sú dve veci, ktoré zo seba ľahko nezmyjete. Vaše hriechy a riečne bahno. Zas som bola na splave, jaj! Nemôžem spať (sú dve hodiny ráno), lebo sa bojím, že sa mi bude snívať o konároch, ktoré ma prepichujú a bahne, do ktorého sa ponáram.

Potrebujem sa nejako odreagovať, lebo presne za týždeň ma čakajú štátnice a je to rovnaký pocit, ako keď väzňovi oznámite dátum popravy s tým rozdielom, že mňa čakajú 3 popravy. Ale tento blog nie je o sťažovaní... práve naopak je to jediné miesto v mojom živote, kde som si zakázala negatívne myslenie!  

Pred pár mesiacmi som písala o mojej najbizarnejšej túžbe a sne v jednom (no dobre, tak určite nie najbizarnejšej, lebo môj najbizarnejší sen a túžba je podojiť kravu). V každom prípade som nečakala, že sa mi ho podarí splniť ten svoj sen tak skoro. Bolo to ešte v marci, pršalo a ja som blúdila po Ružinove aby som si HO vyzdvihla. 

Pre nezasvätených môže názov tohto príspevku pôsobiť zmätočne, hoci celé je to o tom, že ak by ste mi dali do ruky 500 eur, viem, čo by som s nimi momentálne urobila. Rodičia hovoria, že mi chcú kúpiť nový bicykel, ale ja chcem radšej kánoe. Nafukovacie kánoe! V poslednej dobe sa ma chytil za srdce český národný šport, aj keď musím priznať, že som na splave bola len trikrát. Vždy sa teším ako malé dieťa, keď mi dajú do ruky pádlo. Už som sa dokonca naučila rozlišovať pádlo od vesla!