A čo je najlepšie, nie som v tom sama.
Organizujeme sa do málopočetných svoriek a pravidelne vychádzame na lov.
Bazáry, výpredaje, markety, blšie trhy. Dnes bude reč o blšiakoch, ako ich
rada nazývam.
![]() |
Ilustračná foto. Preboha, na Inter by som si foťák nikdy nezobrala, mám čo robiť aby som neprišla o svoju peňaženku! |
V sobotu
sme so spolulovkyňou boli čeknúť náš revír s pár eurami vo vrecku miesto loveckých
zbraní. Začali sme novým blšákom na Žilinskej, kde sa nám napriek malému počtu
stánkov podarilo uloviť pravé nefalšované lovecké koristi. Išla som na istotu,
ani zjednávať nebolo treba a tak mi doma na vešiaku visí Zara taška. Na
nerozoznanie od slonej nohy, farbou, tvarom a dokonca i štruktúrou!
Spolulovkyňa Zajdi išla na to išla sofistikovanejšie. Bola ochotná zaťať
pazúriky, keďže jej úlovok bol z pravej kože. Ale nebolo treba, cena nás
obe príjemne prekvapila a tak sme spoločne každá odchádzali s dvoma
taškami na ramenách.
Napriek tomu naše túžby stále neboli ukojené,
tak sme sa presunuli ďalej. Ľudia našej krvnej skupiny odjakživa chodia na
Inter. Na futbalový štadión, kde na jar rastú surimi (sakury) a týždeň čo
týždeň sa mení na burzu nepotrebných i užitočných vecí. Trochu mi
pripomína staré časy, keď sa Prešporkom ozývala zmes jazykov. Kedysi sa
v Bratislave hovorilo nemecky, maďarsky a slovensky a na Interi
dnes možno počuť tiež tri jazyky – poľštinu, vietnamčinu a slovenčinu. No
a sem tam nejaké to cigánske džamore. Poháňané neupokojiteľnou a neukojiteľnou túžbou nájsť niečo neobyčajné sme vstúpili na toto územie . Ale rovnako sme hľadali aj veci obyčajné. Kde by ste napríklad tak
dnes kúpili ťapky- také tie mini
silónkove ponožky? Alebo jednoduché plastové čelenky? Krikľavé laky na nechty?
Na Interi!
Na
Interi sa dá zohnať všetko. Od bytových doplnkov, cez knihy, sezónne ovocie
a zeleninu, zaručene pravé „Rajbany“ a „Vitonky“ až po tampóny, ak by
to na vás nečakane prišlo. A to si teraz nevymýšľam. Medzi plyšákmi sa
váľajú staré atlasy, odznaky, šachové figúrky, o pár metrov sa
rozprestiera obchod s vietnamským textilom (kde sme našli aj spomínané
ťapky), obuv pre dôchodkyne aj štetky, rybárske potreby. Sadroví trpaslíci,
solárne svietidlá do záhrady. Predavač crocsov sa snaží osloviť nás
a prekričať poľskú dychovku, vďaka ktorej sa aspoň na chvíľu ocitneme
v Nowom Targu. Vôňa lacných parfémov a prášku na pranie sa mieša
s čerstvými kvetinami a vábivou vôňou trdelníka. Zrazu zacítim starinu.
Sme v časti starožitností. Predavajúci hovoria, že fajnšmekri chodia už
o ôsmej ráno, to čo vidíme my, sú už len zvyšky. Pri pohľade na predmety,
ktoré by dnes už patrili do múzea sa snažím si predstaviť, ako to tu môže
vyzerať o ôsmej.
Z diaľky ma zaujme kopa ligotavých predmetov. Všetko
za 50 centov. Nadrozmerná sadrová skulptúra morského koníka. Stereo magnetofón.
Trojbalenie barbín. Umelé kvetiny. Zajdi mala plány so srnčími parohami,
nedostatok tohto typu tovaru donútil predajcov neúprosne zvýšiť ceny, tak jej
parohy môže nasadiť akurát tak frajer. Okrem „veľkopodnikateľov“, ktorí okupujú
hlavný predajný priestor, parkujú v areáli s autami, majú veľké stoly
a ochranné plachty proti slnku, sa v okrajových častiach tlačia malí predajcovia
resp. ľudia, ktorí sa prišli zbaviť nepotrebných vecí, alebo narkomani, ktorí
predávajú ukradnutú elektroniku. Ponaučenie: ak vám niečo zmizne, na Interi to
sto pro nájdete! Mňa zaujala gothic girl, ktorá predávala všelijaké gotické
a satanistické predmety. Nie že by som bola prívrženkyňou tejto
subkultúry, len som sa pousmiala, že moja teória, že sa tu dá nájsť všetko, je
naozaj pravdivá. Nezabudli sme sa zastaviť u nášho obľúbeného poľského
uja, ktorý predáva lacnú bižutériu, laky na nechty a peňaženky. Tie laky
vydržia na rukách večnosť a podľa toho tak aj smrdia. Zajdi si kúpila
modrú športovú podprsenku. Bardzo dobrze! Potešilo nás (mňa teda nie), že jej
cena klesla od poslednej návštevy, kedy som si takú kúpila ja.
Jediná vec, čo
sa na blšáku predávať nemôže, sú otroci a domáce zvieratá. Ale dá sa tu
kúpiť klietka pre vtáčika či škrečka, videla som aj psiu búdu s reťazou.
Niekedy sme nadobudli pocit, že niektorí ľudia sa snažia predať veci, ktoré
našli po ceste na Inter. Dokonca nám ponúkali klavír za 200 éčok aj s odvozom.
Tomu sa hovorí zákaznícky servis. Naše materiálne potreby sme spoločne ukojili
nákupom rokokových rámikov od vintage tety.
Za 2 evri. Na rokokové rámiky som zaťažená. Pre mňa je umeleckým dielom
samotný rámik, nie to, čo má byť v ňom. Zajdi je zas zaťažená na predmety
tyrkysového či akvamarínového odtieňa tak skočila po sýto- tyrkysových
lodičkách od dievčat v našom veku. Boli lacnejšie ako samotný rámik. Pri
stánku s hodinkami s chlpatou kožkou okolo ciferníku (žeby nový módny
trend?) ma nejaký pán oslovil, aby som si nenechávala otvorenú svoju sloniu
nohu, lebo jej obsah by tu niekto rýchlo speňažil. Hoci som v slonej nohe
mala len rokokový rámik, potešilo ma to, že niekto o mňa dbá aj na takomto
mieste. Na mieste, kde je potrebný dravý duch na prežitie a kde ešte stále
platí zákon džungle.
0 komentárov:
Post a Comment