S podnadpisom: "Ako sme stroskotali a našli neobyčajné kruhové polia".

Po dlhšej odmlke spôsobenej písaním diplomovky vám prinášam novú dobrodružnú story. Diplomovka mi vzala všetku chuť a energiu tvorivo písať. A vlastne robiť čokoľvek, pri čom treba používať mozog. Preto sme sa so Zajdi vybrali na splav Malého Dunaja. Ako už môžete vedieť, milujem splav a milujem Malý Dunaj! Je to oáza divočiny uprostred civilizácie a nudných polí Podunajskej nížiny. 

Zajdi rozhodla, že pôjdeme skoro ráno. Bod nalodenia bol v Tomášove pri moste. Všetko prebiehalo hladko až na to, že sme omylom vystúpili z autobusu o zastávku skôr, čo malo za následok putovanie dedinou s 15 kg taškou na ramene. Super ranná posilka, čo vám poviem. Po úvodnom zlyhaní sa nám ale podarilo nafúknuť kanoe a nalodiť sa a mohli sme začať našu plavbu do lona matky prírody. 

       

Obe sme boli rozčarované okolitou prírodou, ktorá pripomínala džungľu, keď tu zrazu, v diaľke sme zbadali padnuté konáre po celej šírke koryta. Fuck! Neprejdeme! Čo teraz? Malý Dunaj je pomalá rieka ale aj ona má svoje úseky so zrýchleným prietokom a menšími perejami (cítim sa ako pravá vodáčka, keď používam takúto terminológiu :D). A práve toto bol jeden z tých úsekov. Brehy boli porastené a neexistovala iná možnosť ako to otočiť a veslovať proti prúdu v snahe, že nájdeme, nejaký lepší breh na vylodenie sa. Mali sme naozaj málo času, prúd nás unášal bližšie a bližšie k naplaveným konárom, ktoré by mohli prederaviť moje úbohé nafukovacie kanoe. Dokážeme sa svojpomocne skoordinovať a plávať proti prúdu? Ako ďaleko budeme musieť veslovať proti prúdu? Čo potom, keď sa vylodíme? Pôjdeme domov alebo prenesieme kanoe a budeme pokračovať? Kde sa vlastne nachádzame? 

O 20 metrov sme si všimli plytčinu s celkom vyklčovaným brehom, tak sme sa tam vylodili. Mali sme šťastie, v lese sme úplnou náhodou stretli troch mužov v montérkách. Povedali sme im svoj príbeh ako sme nešťastne stroskotali a spýtali sme sa ich na cestu k Malému Dunaju, aby sme sa opäť nalodili za popadanými stromami. Bolo veľmi ťažké sa vzájomne pochopiť, pretože my sme danú oblasť nepoznali a oni nevedeli, kde presne sa popadané stromy nachádzajú. Jeden z nich nám povedal, že máme ísť po lesnej ceste tam a tam až narazíme na kruhové polia a kupolové stavby... A fakt, o pár minút sme natrafili na kruhové polia a zvláštne fóliovníky v tvare futbalových lôpt. Nechceli sme na drzo vstupovať niekomu na pozemok, tak sme kanoe nechali v lese. Rozhodli sme sa, že najprv vôbec nájdeme vhodné miesto na nalodenie a potom sa vrátime. 

Na kruhových poliach sme videli pracovať nejakého človeka, tak sme ho oslovili: "Dobrý deň, neviete kde je tu Malý Dunaj?" V tej situácii to vyznelo dosť komicky. Tak sme mu povedali celý príbeh a on nás nechal pohybovať sa na jeho pozemku. Okrem kruhových políčok tam bol rybník a nejaké iné stavby. Celú dobu nám v hlave vŕtala otázka, čo sú to za polia? Neviem, či ste počuli o agrokruhoch... ale ja aj Zajdi nezávisle od seba áno až sme sa jedna druhej spýtali: "Počuj, nebude toto ten ekologický pestovateľ?" A fakt, bol to on! Takže predsalen naše stroskotanie malo aspoň nejaký význam... mali sme možnosť vidieť z blízka systém tohoto pestovania. 

K čomu ma vedie myšlienka, že vám všetkým, čo sa zaujímate o zníženie ekologickej stopy a zdravú výživu (bio, organic) odporúčam si prečítať o agrokruhoch prečítať TU. Podľa mňa je to veľmi vznešený plán trvalo udržateľného hospodárstva (o čo by mali podľa mňa všetci tí novodobí wanna be eco green ľudía, ktorí si kupujú drevené zubné kefky a pijú fair trade kávu, aby sa dostali z kolónky pózerstva), kde jeden farmár dokáže s minimálnou námahou obhospodáriť pôdu vo veľkosti 2 Ha a vypestovať plodiny pre cca 60 rodín bez použitia pesticídov alebo práce ťažkých strojov (znečistenie ovdzušia) a ešte zachovať biodiverzitu. Proste eco porn! :D  

       

        Challenge accepted: Nájdi Malý Dunaj.

No ale späť k príbehu. Nakoniec sa nám podarilo nájsť Malý Dunaj. Keď sa pýtate, prečo sme mali taký problém ho nájsť, tak to preto, lebo ako som spomínala, brehy mal husto zarastené a v tejto oblasti sa stáča do všelijakých meandrov, že je proste nemožné predpokladať jeho smer. Tým, že je pomalý, nie je ani počuť. Prisahám, že nabudúce si zoberiem so sebou na splav aj virguľu na hľadanie vody aby som predišla  takýmto trapasom.

Long story short, nakoniec sa nám podarilo nájsť vhodné miesto na pokračovanie v splave. Zásluhu na tom má Zajdi a jej pôsobenie v skaute v teenagerských rokoch. Bez jej psychickej podpory by som to nezvládla. Nezvládla by som sa brodiť vysokou burinou. Je to stašný pocit, asi ako keď idete v noci po tme na záchod. Neviete, čo vás čaká, keď urobíte krok pred seba. Preniesli sme kanoe cez agrokruhy, zabudli sme zamávať p. Šlinskému a preto sa nám príroda nepekne pomstila a opakovane nás popŕhlila.

       

Mali sme časový sklz, a tak sme nestíhali dojsť do Jelky na čas, ako sme pôvodne plánovali. Preto sme sa pri najbližsom moste rozhodli vylodiť. Očakávali sme, že most signalizuje civilizáciu, aké veľké bolo naše sklamanie, keď sa okolo rozprestierali len polia repky olejnej. Zatiaľ, čo ja som sfukovala kanoe, Zajdi ako vyštudovaná geografka nás lokalizovala (nechápem, prečo nás nenapadlo použiť mobil pri našom stroskotaní :D). Najbližšia civilizácia bola tak kilometer od mosta. Civilizácia s počtom 275 obyvateľov sa volala Hurbanova Ves, kde sme našli záchranu a odmenu v podobe vyhcladeného čapovaného piva. 

Morálne poučenie na záver príbehu? Všetko zlé je na niečo dobré :) 

Fotky sú duševným majetkom slečny L.Z.

Na zdravie :)

USA vs. SK! Spísala som zoznam 15. odlišností, ktorými sa bežný život v Amerike líši od života na Slovensku. Snažila som sa vybrať naozaj také veci, s ktorými sa dá stretnúť po celých štátoch. Veľa z nich budete poznať, ale dúfam, že vás niečim aj prekvapím :)  Potom napíšte do komentárov, ktorý bod bol pre vás novinka.

1. Metrický systém

Ktorý dodnes neovládam :D Určite nemusím vysvetľovať, že ký v Amerike sa používajú míle miesto kilometrov, galóny miesto litrov, farenheity miesto stupňov celzia (ako sa to skloňuje?), libry (pounds) miesto kilogramov a samozrejme, 12 hodinový systém zobrazovania času. Náš 24 hodinový systém sa volá „vojenský čas“.  

2.Vlajky

Sú vždy a všade, nielen vo filmoch. Okrem úradných a oficiálnych štátnych budov môžu byť aj v každej záhrade, visia v každom okne, sú na autách... Zaujímavosťou je, že na tričkách som ju mimo Dňa nezávislosti videla iba na turistoch.

3.DPH

Počítajte s tým, že cena, ktorú vidíte na produktoch v obchodoch sa líši od sumy, ktorú zaplatíte pri pokladni, pretože v nej nie je zarátané DPH. Prečo je to tak? Hm, priznám sa, že som nenašla odpoveď (lebo som ju ani nehľadala :D). Možno je to preto, lebo DPH má každý štát nastavené v inej výške. Existujú ale obchody, v ktorých sa DPH neplatí. Teda platíte len to, čo vidíte na cenovke. Sú to tzv. dollar shops, niečo ako u nás Kik, alebo potom sieť secondhandu Goodville.

 4.Platba kartou

Pri platbe kartou nikto od vás nechce PIN ani podpis. Karty sa do terminálu nevkladajú ale len potiahnú na boku. Čiže je veľmi ľahké niekomu potiahnúť kreditku a platiť s ňou až kým vám ju nezablokujú. ;)

5. Káva

Amerika rozšírila moje obzory poznania o Cafe americano ("pollitrová riedená prekvapkávaná káva") a Starbucksové hubolepy. 

6.Voda v záchodoch a verejné toalety vo všeobecnosti

V záchodovej mise je oveľa viac vody ako v tej európskej. Preto sa môže stať, že vám to pri čľupnutí ošpliecha zadok :D Záchodová rúra vedúca z misy je esíčkovito tvarovaná, a preto sa môže často upchať. To sa mi na rozdiel od prvej spomenutej poznámky ešte nestalo. ;) Čo ešte nenávidím na americkej záchodovej kultúre, je spôsob, akým sú navrhnuté kabínky na verejných toaletách. Jednotlivé priečinky sú posadené celkom vysoko od zeme a navyše medzi dverami a „stenou“ sú medzery na šírku dvoch prstov, takže vás v podstate každý, kto sa objaví pred dverami, môže vidieť.

7.Sprchy

Sprchy sú tiež lahôdka. Klasické sprchy (alebo všetky tie, pod ktorými som sa sprchovala) majú jeden otáčací „gombík“, ktorým si regulujete teplotu a prietok zároveň. To znamená, že keď chcete veľa vody, tak bude zákonite aj veľmi studená alebo veľmi horúca. 

 8.Vybavenie domácnosti

Sušička a umývačka je braná ako bežné vybavenie domácnosti (alebo apartmánu na prenájom). Takisto aj detektor požiarov v každej izbe a zabudovaná klimatizácia (miesto radiátorov, môže púšťať teplý alebo studený vzduch). To, že sa ľudia neprezúvajú, keď prídu domov, hoci majú koberce ani nemusím spomínať (určite ale neplatí, keď má človek zablatené alebo inak znečistené topánky). Okná nie sú vyklápacie ale posuvné.

9. Reklamy na lieky v TV

 Nie vitamínové doplnky, alebo lieky bez predpisu ale normálne lieky na lekársky predpis. Reklamy v TV chodia približne tak často ako na SK, takže môžeme byť šťastní, že aspoň v niečom sa rovnáme Američanom.

10. Rozdiely v stravovaní 

Na jednej strane tam nájdete tie najkalorickejšie bomby a na druhej strane tam existujú vegan, gluten free reštaurácie, bistrá a dokonca bio eko supermarkety kde je všetko 3x drahšie ale „zdravé“. Buďte si ale istí, že nech si objednáte čokoľvek a kdekoľvek, vždy k tomu dostanete vodu s ľadom ZADARMO. 

11.Fastfoody

Vo fastfoodoch, napr. taký McDonnalds, sú bezodné poháre (tzv. free refill) a kečupy a majonézy zadarmo. A áno, ak vás to zaujíma hamburgery sú rovnako veľké ako na SK, aj keď v US ponúkajú väčšie veľkosti menu. Cena ovocia a zeleniny v bežných obchodoch je veľakrát vyššia ako cena spracovaného jedla vo fastfoodoch.

12.Šťastný život ovocia a zeleniny

Vo veľa supermarketoch som sa stretla s tým, že ovocie a zelenina bolo v pravidelných intervaloch automaticky zavlažované vodnými tryskami, ktoré vytvárali nad vystaveným tovarom vodnú hmlovinu.

13.Trucks

V Amerike ľudia nejazdia v „cars“ ale majú „trucks“. Neviem ako to pomenovať alebo opísať, ale sú to tie veľké terénne autá ako SUVčka, crossovery, pickupy a vany. Len mladí ľudia majú klasické malé autá, lebo tie veľké si ešte nemôžu dovoliť. S tým je spojený fakt, že ak v niektorých oblastiach kráčate po ulici, ste automaticky považovaní za cudzinca alebo podozrivú osobu, keďže v Amerike má auto KAŽDÝ.

14.Možnosť vrátit veci do 90 dní od zakúpenia bez udania dôvodu. 

Ehm, neviem presné podmienky tohto pravidla ani, či to platí naozaj všade, ale v takom Walmarte určite. Jedno leto som o tom povedala mojej slovinskej spolubývajúcej a ona si kúpila vo Walmarte činky, s ktorými cvičila celé leto (s prilepenými cenovkami) a na konci pobytu ich išla vrátiť a fakt dostala peniaze späť :D

15.Syr a olej v spreji

Akože... čo? Alebo zemiaková kaša v prášku. Alebo potraviny, ktorých dátum spotreby vás prežije. Alebo sušené mäso. Pre ľudí, nie pre psy. Alebo nealkoholické víno.

Bonus:

Ocot, ktorý sa v Amerike bežne nachádza na pultoch supermarketov je číry. Keď som sa pokúšala nájsť taký ten náš klasický zafarbený do žlta, podarilo sa mi nájsť len jablčný. A potom som to zistila! Ten americký má  5% aciditu zatiaľ čo ten náš až 8%. Neuveriteľné! Slovenský ocot je o celé tri stupne kyslejší ako americký! Tak sa tešme, že aspoň v niečom predčíme Ameriku :D 

Táto reportáž zo Slovinska je rovnako aktuálna ako referendum o tradičnej rodine. Mimochodom, vedeli ste o tom, že Slovinsko v marci (na rozdiel od Slovenska) schválilo manželstvá homosexuálov a adopcie detí? Gratulujem Slovinsko! Ale nie o tom som chcela Chcela som vám ukázať fotky zo Silvestra, ktorý som tento rok oslávila v Slovinsku kým drží ešte sneh.

Po stopách Tiny Maze

"Čože? Ty sem ideš iba na 4 dni? Mala by si tu ostať aspoň týždeň ak nie viac!" prehováral ma slovinský šofér, ktorý ma viezol z Viedne do Slovinska. Opäť som využila možnosť spolujazdy, aby som nemusela platiť 80 eur za lístok na vlak. V Slovinsku sme boli za 2 hodiny a ešte som si k aj precvičila angličtinu konverzáciou s vodičom a ostatnými spolucestujúcimi (po slovinsky ešte neviem, tak sa mi prispôsobili. Všetci Slovinci musia vedieť aspoň základy angličtiny, pretože v Slovinsku dávajú v TV zahraničné filmy v pôvodnom znení so slovinskými titulkami! Žiadne trápne dabingy sa v Slovinsku nekonajú! :D). Keď som povedala, že idem za kamarátkou do Črna na Koroškem, nevyhli sa otázke, či tá moja kamarátka nie je náhodou Tina Maze :) 

Karlina býva na samom okraji dediny priamo pod lesom! Keď som sa ráno zobudila, nemohla som uveriť vlastným očiam, kde sa to nachádzam. Keď som prišla, bola už tma a nič som nevidela. Inač aj môj príchod stojí za zmienku. Tak ako káže tradícia, Karlinini rodičia ma privítali poldecákom! Dokonca som si mohla vybrať či chcem domácu pálenú alebo whisky. A aby mi nebolo málo, tak mi k tomu dali za plechovku piva. Na lačný žalúdok. Po celom dni strávenom cestovaním.

Okrem mňa a Karliny tam bola aj Veronika, u ktorej som prespávala na byte v Ľubľane, kde som bola pred rokom, takže bolo veselo :) Baby sú tak ako ja za každú hlúposť, hlavne aby bola zábava. Tak sme si obliekli termoprádlo a otepľovačky a poďho sánkovať sa! :D Po ceste sme mali panoramatickú jazdu, počas ktorej sa mi podarilo odfotiť úžasne zábery tejto krajiny. Nikdy som nebola na zimné športy, ak môžem teda sánkovačku označiť za šport... ale normálne ma to chytilo. O rok by som mohla vyskúšať aj lyže :D

  

Niekde vysoko v horách

Na druhý deň nás Veronika opustila, ale rýchlo sme ju "nahradili" Anjou a jej huskáčkou Aki. Museli sme skoro vstávať, lebo nás čakala dlhá cesta... niekam. Nemali sme presne naplánované kam sa pôjde. Nakoniec Karlina dostala nápad a ocitli sme sa v nejakom lyžiarskom stredisku. Opäť bez lyží a tentokrát dokonca aj bez otepľovačiek! Myslela som, že ju zabijem na mieste, lebo strašne mrzlo a fúkalo.  Jedine Aki bola z prostredia nadšená a skákala do snehu a šantila sa tam. Už ani neviem koľko bolo stupňov, ale termoprádlo mi k pocitu tepla rozhodne nepomohlo. K tomu pomohol až domáci rumový čajík. Tak sme sa teda prešli po okolí, zničili bežkárom trať, Aki sa vybláznila a trochu sme si spoločne pomrzli.

  

Srečno novo leto!

Zo Silvestra nemám publikovateľné fotky :) Teda mám ale iba jednu. Začali sme piť už počas príprav na silvestrovskú oslavu a tak to aj dopadlo.
Karlina: "Hej Katka, pozri ako som ozdobila stromček!"
Ja:"Jeej! Prskavky! To musím odfotiť!"
Cvak. Prvá fotka. Priblížim a cvaknem ešte raz.
To čo vidím v hľadáčiku sa mi nezdá.: "Eehm, Karlina?!"
Chvíľu nám trvalo si uvedomiť, čo sa vlastne stalo. Keď to pomaly zväčšujúce sa svetielko bolo tak krásne! A dodávalo pocit tepla!
Nič to, chybami sa človek učí. My sme sa naučili, že horiaci plastový stromček smrdí ako čínska továreň. 

vata, prskavky a plastový stromček nejdú dokopy

Potom sme sa radšej presunuli s prskavkami von pred kultúrny dom, kde hrala novoročný koncert nejaká miestna kapela. Aha, počkať, nie, ešte predtým sme sa zastavili u Karlininho bratranca a sesternice, ktorá mala krásne meno, Vesna sa volala :) Prišli sme práve včas. Všetci už boli "načatí",  tak sme sa k nim pripojili a spoločne sme sa presunuli ku zmienenému kultúrnemu domu. Tam sa mi niekto za neustáleho kupovania vareného vína snažil vysvetliť lámavou angličtinou, o čom tí slovinskí junáci na pódiu spievajú... keď tu zrazu odpočítavanie!A potom mám už len matné spomienky v podobe zábleskov. Petardy. Bum! Ohňostroj. Prásk! Hnusné bublinkové "šampanské". Strašná zima. Karlina sa stratila. Teda nestratila ale všetci sme na ňu čakali, aby sme sa mohli ďalej presunúť. Vstupujeme do útulnej pivárne. Niekto dal predomňa čokoládové pivo. Že vraj tam majú všetky pivá sveta. Pýtam sa na delirium tremens...a zrazu predomnou stojí modrobiela fľaška a pohár s ružovými sloníkmi. Myslela som, že sa mi sníva. Nesnívalo sa mi! S prázdnou fľaškou ako dôkazom som sa zobudila ráno u Karliny. Ružové sloníky som v ten večer síce nevidela, ale mala som neskutočné záchvaty smiechu a na WC som sa naučila nejaké slovinské slová z obalu tekutého mydla, pomocou ktorých som sa snažila celú noc komunikovať. 

dokonalý príklad produktovej fotografie

Ljubljana

Keďže som mala odvoz zabezpečený z Ľubľany, zišli sme z hôr o trochu skôr aby sme si ešte pozreli mesto. Na to, že bol Nový rok a pocitová teplota bola tak -8°C, v meste bolo celkom veľa ľudí. Konečne sa mi podarilo navštíviť aj hrad, ktorý sa týči nad starým mestom. A to napriek predošlej Silvestrovskej noci! Uf. Zastavili sme sa na burek a potom som sa už musela rozlúčiť, lebo na mňa čakalo auto, ktoré ma malo odviesť domov. Tento rok som si dala len jedno predsavzatie: Opäť navštíviť Slovinsko. Aj vy by ste mali ;)

v zdravom tele, zdravý...

unikátna vianočná výzdoba

tam hore som bola, juch juch

Keď sme boli so sestrou malé, pravidelne nás rodičia brávali cez víkend na výlety vláčikom. Či už to boli túry na zrúcaniny hradov, návštevy (ešte celých) hradov a zámkov alebo prechádzky po slovenských mestách, zbožňovala som to. Potom sme obe začali chodiť na gymnázium, prišla puberta a nejak sme nemali čas ani chuť pokračovať v tejto tradícii. 

Muselo prejsť desať rokov, aby sme sa opäť spoločne vybrali na výlet. Tentokrát sme cestovali v pohodlí auta. Keďže bol začiatok marca a jar nikde, kvôli počasiu sme sa rozhodli pre návštevu zámkov, hoci v nich bolo oveľa chladnejšie ako vonku. Super na tom bolo, to že sme išli v podstate mimo sezónu, čiže sme nemuseli stáť na lístky v dlhom rade ani sa predierať pomedzi turistov. 

Naša trasa začínala prehliadkou Oravského hradu, potom sme pokračovali do Rajeckej Lesnej, kde sa nachádza drevený pohyblivý Slovenský betlehem, odtiaľ sme si urobili spontánnu zachádzku do Čičmian a skončili sme v Bojniciach na zámku. 

Návšteva Oravského hradu sa mi páčila asi najviac. Bola som tam kedysi dávno a vtedy neboli sprístupnené všetky priestory. Celkovo, bolo to len o interiéroch hradu, zbraniach a jeho pánoch. Teraz má expozícia v hrade niekoľko častí - výstavu interiérov a dobového nábytku, zbrane, je tam aj etnografické múzeum (kroje, hračky, hudobné nástroje, šperky, taniere a iné predmety každodenného použitia...dokonca dobová chladnička :D ) a prírodovedné múzeum s vypchatými  zvieratami, ktoré sú  vkusne nadekorované tak, že zabudnete na to, že sa pozeráte na mŕtvolky, ale máte pocit, že ste niekde v slovenských lesoch a hájoch. Dokonca je tam aj dvojhlavé teľa, ktoré sa narodilo, prekvapivo, jednohlavej krave.

Potom je tam aj archeologická časť, ktorej som nevenovala pozornosť, lebo ma nezaujímala :D Sústredila som sa skôr na výhľad, ktoré daná časť hradu poskytovala, lebo sme sa vtedy nachádzali na samom vrchu celého hradného kopca. V tejto časti ale boli k videniu vykopávky toho, čo sa našlo na danom území. Rôzne staré šperky, mince, úlomky nádob a tak.

Samozrejme, že sprievodkyňa nezabudla spomenúť, že sa hrad býva využívaný na filmárske účely. Bol tam nakrúcaný napr. prvý Dracula (ten creepy čiernobiely film, známy aj ako Upír z Nosferatu) z roku 1922 a potom všelijaké slovenské rozprávky (Kráľ drozdia brada, Princezná a žobrák, Sokoliar Tomáš, najnovšie Láska na vlásku) a dokonca aj zahraničná rozprávka Dračie srdce 2. 

Potom sme nasadli do auta a zastavili sme sa až v Rajeckej Lesnej. Malá dedinka vyzerá ako každá iná, ale vedľa kostola skrýva nádhernú slovenskú pamiatku zvanú Slovenský betlehem. Samotná časť zobrazujúca Betlehem a narodenie Ježiša je v porovnaní s veľkosťou celého diela zanedbateľná.  Ide vlastne o rezbárske dielo, ktoré zobrazuje rôzne dominanty Slovenska. Nachádza sa tam niekoľko desiatok pohyblivých postavičiek, ktoré vykonávajú tradičné ľudové remeslá a práce. Keď uvidíte Betlehem po prvýkrát, nebudete vedieť, kam sa skôr pozrieť. Môžete tam stráviť hodiny a hodiny skúmaním všetkých tých pohyblivých aj nepohyblivých detailov. Autorom je Jozef Pekara, ktorý pred tým, než umrel, strávil 15 rokov vyrezávaním tohto diela a dal si naozaj záležať. Mojou obľúbenou časťou je psík, ktorý ťahá chlapca zo stromu dole na zem za nohavice :)

Z Rajeckej Lesnej sme mali namierené do Bojníc, ale povedali sme si, že keď už sme tu, tak sa pozrieme aj na Čičmany aspoň  v "safari štýle" (zostali sme sedieť v aute a na drevenice sme sa pozerali cez okno), lebo snežilo. Čičmany sú pekné, ale určite sú krajšie v lete. Zaujímavé bolo zistenie, že biele ornamenty, ktoré sme obdivovali nemali s tými pôvodnými toho veľa spoločného. Pôvodné ornamenty, ktoré sa začali objavovať pred dvesto rokmi boli oveľa jednoduchšie a súčasná výzdoba sa objavila až po požiari v roku 1921.

No a Bojnický zámok vám ani nemusím predstavovať. Myslím, že ide o veľmi obľúbenú turistickú destináciu Slovákov, kvôli jeho polohe aj okoliu (kúpalisko, ZOO). Je to taký malý slovenský Disneyland, ktorý mám rada preto, lebo tam nakrúcali moju najobľúbenejšiu rozprávku! Uhádnete akú? ;)

Kde ste boli naposledy na výlete na Slovensku  vy? Aké sú vaše obľúbené slovenské pamiatky?