FUN: Zas som o rok staršia

, , 5 comments

 

Vychutnávam si mojich 15 minút slávy, lebo dnes oslavujem narodeniny! Tak ako minulý rok, aj tento rok oslávim svoj sviatok s úplnými cudzincami. A viete čo? Vôbec mi to nevadí. Všetci sú tu ku mne milí a pozorní, akoby boli mojimi kamarátmi od nepamäti. Za posledné dni sa toho udialo dosť veľa. Konečne môžem povedať, že som tu šťastná!

Nedala som to pocítiť na blogu... ale prvé týždne rozhodne neboli najľahšie. Mám na mysli správanie ľudí, ktorých som mala okolo seba - nadriadených. Pred pár dňami ma presunuli ma z housekeeperskej divízie na post hostesky v reštaurácii, čo znamená, že už nie som otrokyňou. Lebo keď na vás každý deň hučia "urob toto, urob hento, makaj rýchlejšie" a ani vám nepoďakujú či nepoprosia, stratíte motiváciu a začnete sa cítiť ako otrok. 

Bolo to pre mňa trochu náročné, zmeniť pracovné prostredie.  Keď som robila upratovačku, nikto ma nevidel a mohla som počúvať hudbu, čo mi maximálne vyhovovalo. Občas mám okamihy sociálnej fóbie a nechcem komunikovať s ľuďmi. Vždy som si myslela, že prácu uvádzačky/pomocnej čašníčky nezvládnem, lebo nebudem vedieť komunikovať, strápnim sa alebo niečo pokazím, hostia sa na mňa nahnevajú alebo budú nepríjemní (ako na Slovensku). Chyba! Túto prácu si neskutočne užívam a som hlúpa, že som to neurobila skôr. Niekedy jednoducho potrebujem postrčiť. V reštaurácii som spoznala nových kamarátov, čašníčky, čašníka, ľudí z kuchyne, všetci sú ako jedna veľká rodina (ale upozornili ma, že sa to všetko zmení v momente, keď sa sezóna rozbehne a všetci budú lietať hore dole, pretože sa nebude stíhať). Hostia su milí, vždy sa ma opýtajú odkiaľ som, lebo moja angličtina je niekedy na úrovni 10 ročného dieťaťa a tak sa stane, že keď sa ma niečo opýtajú,  tak sa len usmievam a prikyvujem :D Možno, že aj to je jeden z dôvodou, prečo som rada, že ma presunuli. Mám možnosť každý deň rozprávať po anglicky (a konečne nie po španielsky, s Mexičanmi z housekeepingu) a zlepšovať sa. Je to dosť frustrujúce, keď nerozumiem ani svojim rovesníkom. Nie, že by moja angličtina bola zlá, ale neovládam slangové a hovorové slová. Priznajme si, kto v Amerike hovorí gramaticky korektne?

Dnes večer ma čaká megalomanská párty, dúfam, že prežijem. Rozhodla som sa upiecť si narodeninový koláč, tak uvidíme ako dopadne. Amerika je zvláštna v tom, že tu výjde oveľa lacnejšie kúpiť si už hotové jedlo alebo polotovar ako kupovať jednotlivé ingrediencie. Obyčajný piškót so smotánkou a ovocím z konzervy ma výjde aj na viac 10 dolárov! A to v obchode predávajú už upečené koláč a torty za 4,99. Niektoré základné suroviny sú tu strašne drahé, nehovoriac o ovocí a zelenine. Citím, že tento večer bude dlhý, pretože už včera sme začali u suseda Morrisa, ktorý má 50 a je kuchárom v rečtaurácii (a dostal na starosť strážiť psa manažérky, ale ten mu, že vraj zjedol trávu :D Neviem, či sa to naozaj stalo ale psica mala celý večer červené očné beľmo :D Nebojte, prežila a teraz smutne šteká v prázdnom apartmáne).

Readdy for some pics?

spomínala som, že sme tu 2 dievčatá na 8 chalanov? 

Morrisa ľahko spoznáte :D
 


spolu so slovinskými chalanmi zdieľame lásku k ich krajine a palacinkám (v ľavo sedí triezve Poľsko)

hot selfie s Turkom 
  

užívajte si leto aj vy! ďakujem za podporu v komentároch :-*

5 comments:

  1. Vsetko najlepsieeeee ) a paradne fotky :) uzi si oslavu, a drzim palce pri peceni torty :)

    ReplyDelete
  2. Všetko naj naj! A držím ti silno palce, si veľmi šikovná baba, myslím, že to celkovo ďaleko dotiahneš ;)

    ReplyDelete
  3. Všetko najlepšiee :) Ja som tiež potrebovala trošku takpovediac hodiť do vody, čo sa týka robenia čašníčky v zahraničí, ale keď som sa oťukala, bolo to super :)

    ReplyDelete
  4. Ďakujem vám ešte raz za milé slová, ste skvelé :)

    ReplyDelete