USA: Jackson

Jackson, ktorý sa nachádza asi 35 míľ (40 min.) od Alpine je moje jediné spojenie s civilizáciou. Jediná nevýhoda je, že autobus chodí len ráno o 7.00. Môžete oklamať vodiča a miesto 8 dolárov zaplatiť menej, lebo tu nie bločkový systém ako na Slovensku. Tu peniaze jednoducho vhodíte do kasičky a idete si sadnúť. Muhaha.

Zatiaľ som tam bola dvakrát. Prvýkrát sama, lebo sa nikomu nechcelo vstávať – ináč tie decká, čo sú tu so mnou, sú strašne komerčné, umierajú tu od nudy lebo tu nemáme TV a poriadny internet... (aj tento príspevok som musela najprv napísať do wordu a potom budem číhať na 5 minútové internetové pripojenie, aby som ho spublikovala :D).

Jackson je turistické mestečko s krásnym westernovým historickým centrom. Všade sú vypchaté mŕtve zvieratá alebo sochy indiánov. Najpopulárnejšie miesto je park v strede mesta, ktorý má 4 brány z jeleních parohov. Najprv som si myslela, že kvôli tým bránam muselo umrieť veľa jeleňov, ale potom som si spomenula, že jelene parohy zhadzujú a žijú ďalej. J

Keď som o 8.00 vystúpila z autobusu, mesto sa ešte len z zobúdzalo a bola strašná kosa, tak som sa prechádzala a obdivovala výklady zatvorených obchodov. Preto na fotkách nájdete len minimum ľudí. Zakotvila som vo „Visitor center“ na konci Jacksonu, kde bola pekná interaktívna expozícia o zvieratách, ktoré žijú v tej oblasti. (Bol tam dokonca taký telefón, ktorý keď ste zdvihli, počuli ste ručať a skučať jelene :D) Hneď za mestom sa v doline rozprestiera  planina bez stromov, ktorá je chránená, pretože v zime slúži pre všetky jelene z okolia ako zimovisko.

Potom som sa opäť túlala mestom (obchody už boli otvorené), dokonca som našla secondhandy a vyhrabala som tam sukňu Michael Kors za 3,50!! Okrem toho som si kúpila deku, ktorú som hneď použila v parku, aby som si na nej oddýchla. Keď som sa balila, zastavili ma dvaja chalani a pýtali sa ma, kde sa tam dá hrať basketbal. Zrejme si mysleli, že som miestna... dali sme sa do reči a zistila som, že sú v Jacksone na výlete na nejakom kresťanskom stretku. Pomyslela som si, že by som mala rýchlo utiecť, lebo budú otravní a budú sa ma snažiť pozvať na nejaké čítanie Biblie, ale boli fakt pekní :D Takže mi bolo jedno, čo sú zač, hlavne, že sa  na nich dobre pozeralo :D Pozvali ma na limonádu (dala som si levanduľovú) a bavili sme sa o tom, kto sme, odkiaľ sme a došlo aj na tému o Bohu. Páčili sa mi názory Drewa, staršieho z nich, pýtala som sa ich totiž na pálčivé témy ako korupcia Cirkvi, homosexualita, preklad Biblie... Takisto aj oni rešpektovali moje názory, takže nešlo o žiadnych vymývačov mozgov, dokonca ma odviezli do Kmartu (supermarket). :D Fakt som bola rada, že som ich stretla a mala som sa ským baviť (a.k.a. bola som zúfalá).

       

 nákupy: 

Zajtra idem do usadlosti s názvom Freedom :)