USA: Mesa Verde a môj vzťah k Číňankam

Príjemné volebné ráno! Ak chcete uniknúť od reality dnešného dňa, tak sa začítajte do ďalšieho pokračovania o mojom letnom pobyte v Amerike. Ja si to naschvál tak "šetrím", aby som mala o čom písať počas obdobia sucha, keď sa nič nedeje a sedím doma s mastnými vlasmi ;)

Keď som išla v lete do Colorada, vôbec som si nezisťovala nič o mieste, kam idem. Vedela som, že to bude malé mestečko obklopené horami. Nemala som potuchy o tom, že tu oblasť kedysi obývali indiáni, že tam potom prišli zlatokopi a ťažili tam vzácne kovy. Naschvál som si nechcela nič zistiť, aby som potom nebola sklamaná zo svojich očakávaní.

My Európania máme aké také predstavy o Amerike - asi ako Američania o zvyšku sveta :D Ľudia vnímajú Ameriku cez stereotypy ako "obezita, hlúpi ľudia, NY, LA, SF, nákupy, Hollywood". Samozrejme, obrazne povedané. Čo si ale myslím, je, že ľuďom uniká americká príroda jej všetky podoby, pretože pre väčšinu je cestovateľským snom v Amerike navštíviť jedno z najznámejších veľkomiest. Monumentálnosť a krása sekvojových lesov či kaňonov predčí akékoľvek veľkomesto! Podľa mňa. Možno, že je to moje duchovné dospievanie alebo prehodnotenie osobných hodnôt, ale zdá sa mi oveľa vzácnejšie mať navždy spomienku na to, ako sa pozerám v nemom úžase na Grand Canyon, ako mať spomienku na Starbucks v New Yorku. (Napriek tomu som nezažila som ani jedno :D) Aj tento výlet, o ktorom dnes budem písať mi pomohol dospieť k tomuto názoru. Ako vidíte Ameriku vy?

 

Prenesiem vás teraz do môjho minuloročného júla, kedy sme sa vydali na krátky roadtrip v medzinárodnom zložení: ja, česky pár a dve Číňanky. Našim cieľom boli tri národné parky: Mesa Verde v Colorade (asi hodinu od mestečka, kde sme bývali ), Canyonlands a Arches vo vedľajšom štáte v Utahu. Úplne najviac som sa tešila, lebo to bolo po prvýkrát, čo som mala možnosť opustiť údolie Duranga a vidieť aj niečo viac. Všetko, čo som vedela, bolo, že Mesa Verde je územie, kde kedysi žili  indiáni a doteraz sa tam nachádzajú pozostatky ich domov, ktoré si stavali pod skalnými prevismi. O ďalších dvoch parkoch - Canyonlands a Arches mi povedali, že sú to ako Grand Canyon. Tak ideme, nie?

Lukáš a Míša naplánovali celú cestu. Napriek mojej prirodzenej nedôvere a rôznym paranojám som vedela, že s nimi budem v bezpečí, dorazíme do cieľa a všetko stihneme. Číňanky sme brali skôr do počtu, aby sme si rozdelili náklady. :D Verte mi, že keby to bolo možné, tak by sme ich vysadili skôr, než sme opustili Durango. (Nasledovne myšlienky môžu niekomu prísť urážlivé, vedzte, že je to myslené humorne. Pretože pred niekoľkými dňami som bola skoro označená za rasistku... kvôli malému vtipu.) Ony dve boli ako keby ste skrížili pokémonov s Mauglim - vznikne tvor, čo vám neublíži, ale pri jeho dlhšom pozorovaní, alebo komunikácii s ním môžete prísť o nervy. Proste ako keby sme cestovali s dvoma malými deťmi. V kuse sa niekde zabudli, všetko im trvalo 2x dlhšie, každý jeden pokyn sme im museli zopakovať najmenej trikrát a ešte si to overiť kontrolnou otázkou "Pochopila si? Vieš co mas robit?". Boli milé a komunikatívne a tak, dokonca mi povedali, že som "beautiful as an angel" :D No hnevajte sa potom na ne. :D Ale to, čo mi najviac na svete lezie na nervy, je pribrzdenosť a neschopnosť byť samostatným tvorom. A možno ešte naivita. A ja si teraz kvôli nim myslím, že každý jeden Číňan je taký ako ony. Musela som s nimi sedieť v zadu v aute celú cestu. Celé tie prekliate 4 dni a počúvať ako sŕkajú ryžovú vodu a mľaskajúc jedia paradajky. Najlepšie zážitky z cesty: keď sa dozvedeli, že ja, Miša a Lukáš sme odlišnej národnosti, používame odlišné jazyky a napriek tomu si rozumieme. Tak sme ich uviedli do tajov Nežnej revolúcie. Dievčatá boli prekvapené, že pri rozdelení našich krajín nevypukla vojna. A potom sa nás to znovu spýtali asi o mesiac :D

Späť na cestu. Ak chcete podniknúť takéto niečo v Amerike, auto je nevyhnutnosťou. Vo všetkých troch národných parkoch bola vybudovaná veľmi dobrá sieť ciest, lebo to boli naozaj rozľahlé územia. Po zaplatení vstupného ste mohli isť hocikam. Pri každom zaujímavom bode parku, alebo rozcestí bolo parkovisko, smetné koše a toalety. Chceli sme toho vidieť čo najviac za čo najkratšiu dobu, tak sme museli pešie vychádzky zredukovať na minimum a po parku sme sa pohybovali v štýle "vystúpiť z auta na 5 minút, odfotiť sa s kaňonom/skalným previsom/užiť si výhľad a späť do auta". Mohla za to aj neuveriteľná horúčava, lebo všetky tri parky boli púštneho charakteru (35-40 °C - to máme za to, že chodíme na turistiku cez poludnie). Ja som tam behala v šortkách, Miša sa dokonca vyzliekla do plavkového topu a spôsobila pohoršenie zo strany Číňaniek, lebo tie sa varili vlastnej šťave v rifliach a dlhorukávových blúzkach (v Číne je trend bielej, neoplálenej pokožky - asi preto som pre nich bola tak anjelsky krásna, lebo zo začiatku, kým som sa neopálila, som bola strašne bledá.)

Teraz nejaké geografické informácie náučného charakteru. Mesa Verde je náhorná plošina v ktorej útrobách sa skrýva viacero skalných mestských systémov. Vybudovali ich starovekí Pueblo ľudia, alebo aj Anasazi. Okolo 1300 svoje obydlia opustili. Čo by to bolo za atrakciu bez poriadneho mysteriózneho príbehu. Len pre predstavu, najvyšší bod v Mesa verde (Park Point 2621mnm) je len o čosi nižší ako náš Gerlach (2655 mnm). Novodobí americkí ľudia našli pozostatky skalných miest okolo roku 1870. My sme sa vybrali len do jedného, do toho, ktoré bolo zadarmo, lebo sme socky :D Spruce Tree House sa volalo a mohli sme dokonca zostúpiť do podzemnej kruhovek časti, ktorá slúžila na indiánske obrady (no bola tam len tma a smrad). V platených exkurziách ľudia mohli liezť po rebríkoch a chodiť pomedzi ruiny, na to sme však nemali čas. 

Vplyv indiánskej kultúry je v regióne Four Corners badateľný doteraz. Všetci obyvatelia tmavšej pleti nie sú Mexičania, ako som si najprv myslela, ale potomkovia Indiánov. Žili tam kedysi rôzne kmene: Navajo, Pueblo, Ute, Cheyenne... Viete čím sa Indiáni dnes živia najčastejšie, okrem výroby suvenírov? Majú kasina pre turistov vo svojich rezerváciách :D

v kine na Pocahontas ;)

toto alebo kasíno?

chcela by som mať takýto výhľad z domu