USA: If it's called tourist season why can't we shoot them?!

Česť práci!

Dnes som sa konečne rozhodla rozpísať o práci housekeeperky. Môj profesor prekladu umeleckej literatúry by ma asi práve na mieste zabil za to, že používam takéto anglicizmy, keď môžem jednoducho povedať, že budem písať o práci upratovačky. Ale to už neznie tak príťažlivo. Takže, odkaz pre pána profesora Keníža: ja tu tento prototext prispôsobujem recipientovi, ktorým je súčasný mladý človek a ten má rád vplyv západných kultúr v akejkoľvek oblasti života. Viem o čom hovorím. A fakt mám rada vaše prednášky a sľubujem, že už nebudem chodiť neskoro! 

Takže neviem, či tento príspevok o tom ako som robila upratovačku v Amerike bude až taký zaujímavý, ale pokúsim sa opísať, čo som teda tie tri mesiace robila. Ja mám napríklad pozitívny vzťah k takejto práci, aj keď ju doma nevykonávam až z takou radosťou ale mám rada pocit, keď sa niečo špinavé (teraz sa nebavíme o záchodoch, ok?) zmení na niečo čisté vašou zásluhou. A mám rada prácu, pri ktorej sa môžem spotiť, lebo je to pre mňa ako fitko. 

UPOZORNENIE: ak sa vám nechce čítať tak sa zasmejte nad názvom príspevku a ďalej nepokračujte.  Toto bude nadlho. ;)

V Durangu sme pracovali asi pol hodinu od miesta bydliska, v Durango Mountain Resort. Každé ráno o 7:30 nás prišiel vyzdvihnúť shuttle bus - firemné auto. Niekedy to bol mikrobus, niekedy minivan, ktorý som nemala rada, lebo mal až 3 rady sedačiek a kvôli nízkemu stropu  som sa musela doslova plaziť dnu. Čiže pol hodinu som ešte mohla spať, alebo počúvať hudbu alebo sa len tak pozerať von oknom na krajinu okolo seba. Išli sme okolo konských rančov, lúk, polí, jazier a rôznych hôr. Raz sme mali dokonca konskú zápchu, keď kone kráčali cez cestu z jedného pasienku na druhý. Na ráno sa väčšinou nikto s nikým nebavil lebo sme sa všetci ešte len zobúdzali alebo mali slúchatka v ušiach. Vlastne keď sa tak zamyslím, po ceste do a z práce bola vždy väčšina ľudí ticho lebo sme buď EŠTE spali alebo UŽ boli zmorení prácou a zaspali. :)

konská zápcha!

V Durango Mountain Resort (alebo aj DMR) je zložené z niekoľko veľkých hotelov rôznych úrovni, chatky, reštaurácia, malé námestie s obchodmi a turistickými atrakciami. Na tie sme mali permanentku na celú sezónu ale vôbec sme nemali čas ju využiť naplno. Keď sme nepracovali tak sme teda mohli ísť vďaka nej zadarmo na bungee jumping trampolínu, na lezeckú stenu, lanovku, na bobovú dráhu, vyskúšať jazdu na mechanickom býkovi, zahrať si minigolf či ísť na zipline - dajú vás do postroja a vy letíte na kladke po lane vzduchom niekoľko desiatok metrov nad námestím plnom turistov. A ešte nesmiem zabudnúť na nafukovaciu priehľadnú guľu do ktorej vás strčia a vy v nej kráčate po vode v bazéne.

No ale spať k práci.  Prvý deň sme prešli školením, kde nás učili, ako správne naaranžovať uteráky a "amenities" (moje obľúbené slovo, rozumej šampóniky, mydielka a krémiky). Vyfasovali sme tmavozelené tričká ako zamestnanecké uniformy a potom nás zobrali na obhliadku niektorých hotelov. Ukazovali nám, kde môžeme nájsť jednotlivé kumbály s vozíkmi s čistiacimi prostriedkami a povlečením. Vtedy som bola úplne stratená. Len čo sme vyšli z jedného hotela a vošli do druhého, zabudla som, na ktorom poschodí sme to vlastne boli predtým. Musela som sa naučiť veľa nových slov ako napríklad rôzne druhy čistiacich  prostriedkov (jeden sa volá CDC a robili sme si srandu, že je to to AC/DC). Ďalej tu boli tri rôzne veľkosti postelí, ktoré som sa musela naučiť ustlať.  Nemajú periny ako u nás, tu musí byť všetko "normálne" nenormálne (narážam na metrickú sústavu a na zástrčky). Človek spí pod plachtou a dekou, ktorá je po obvode zastrčená pod matrac. A na vrch ešte išiel stokilový "barokový" prehos. Nielen že som musela prijať veľa nových informácií naraz, prácu nám komplikovala nadmorská výška, na ktorú sme neboli ešte úplne zvyknutí.

s CDC a okenou

Od začiatku som sa ale snažila tvrdo makať a tak ma vždy dali upratovať najnovší a najkrajší hotel, kde bola aj najväčšia šanca nájsť nejaké sprepitné, či potraviny, ktoré nám hostia nechali, hehe. Ono tie apartmány boli väčšie ako bežný byt v bratislavskom paneláku s plne vybavenou kuchyňou, troma izbami, dvoma kúleľkami etc. Samozrejme, ak sme našli osobné predmety, išli do strát a nálezov. Raz sa mi ale podarilo nájsť jednodolárovku v plastovej fľaši spadnutej za skriňou (???).

roh hojnosti na piatom poschodí - to všetko nám tu tí ľudia nechali

Mali sme niekoľko druhov servisu ako napr. každodenný servis, kedy sme brali použité uteráky a odpadky, v polovici dlhého pobytu sme okrem toho museli hosťom aj povysávať či vyčistiť kúpeľňu.  Niekedy sme museli čakať, kým odbije 11.00 a upratať po hosťoch, ktorí odišli, niekedy sme mali  kopu času na upratanie, lebo do toho aparmánu nikto nemal prísť. Niekedy sme, naopak, museli vyleštiť všetko vrátane chrómoveho splachovača na záchode, lebo mal prísť niekto dôležitý.

Pracovali sme rozdelení do dvojíc/trojíc. Hneď prvý deň, keď sme už skutočne pracovali, sa mi stala malá nehoda s Čechom Pavlom.  Upratali sme izbu a zabuchli sme dvere a... kľúč- karta, zostal vo vnútri. Navyše sme boli v časti jedného hotela, odkiaľ sa dá výsť jedine s pomocou tej karty. Takže ani von, ani dnu...

ako vypustiť vaňu plnú chlórového roztoku

Najradšej som pracovala so Slovenkou Gabikou. Nie pre to, že by sme si rozumeli po jazykovej stránke :)) Ale preto, že zhodou okolností, vždy keď sme boli spolu, našli sme celkom slušné sprepitné. Navyše sme pracovali približne rovnakým tempom a ešte sme sa stihli aj zabaviť. Pracovať s niektorými ľuďmi bolo ako za trest. Buď boli pomalí, alebo svoju prácu flákali, nebudem ich tu menovať, ale povedzme, že kvôli tomu nemám rada Rusov a Číňanov :D

neviem, či ste si všimli, ale na tričkách máme nápis "Purgatory" a.k.a. Očistec, preto táto nábožensky ladená fotka 

Ak sme mali dostatok času, mohli sme si pri  upratovaní zapnúť telku, počúvať hudbu, boli na nás fakt dobrí :) Najhoršie bolo, ak sa ale nestíhalo. Niektoí ľudia sú fakt prasce, čo vám poviem...potom sme museli upratovať jeden apartmán aj tri hodiny. Niektorí hostia máju zrejme aj doma upratovačky, lebo boli leniví utrieť čo i len omrvinky zo stola. A úplne najhoršie je upratovať po rodinách s deťmi. Vtedy je všetko je opackané, všade v košoch smrdia plienky, všade sú kúsky jedla... blee. Našťastie sme vždy nosili rukavice. Hoci boli latexové a tenké a potili sa v nich ruky a po stiahnutí dole z ruky vyzerali ako použité prezervatívy. 

rrrukavice

Niektorí hostia, a musím povedať, že väčšina, boli naopak veľmi milí a čistotní ľudia. Často sme sa s nimi rozprávali, keď sme im prišli vymeniť uteráky. Platilo pravidlo, čím viac milší budeš, tým je väčšia šanca, že ti nechajú sprepitné. Najradšej som mala hostí so psami lebo nám ich často nechali pohladkať.  Pamätám si na jednu Mexičanku, ktorá nám povedala, že keď nás prvýkrát uvidela, nemohla uveriť tomu, že ten hotel má také pekne upratovačky. Väčšinou sa konverzácia začala tým, že sa nás spýtali odkiaľ sme. Bolo do dosť počuť na našom prízvuku (každému sme museli pred vstupom trikrát zaklopať a zakričať "housekeeping" asi tak, ako keď Sheldon klope Penny na dvere).  Jedna pani nám dala miesto sprepitného musli tyčinky. Na recepcii jedného z hotelov pracovali dve mladé dievčatá, ktoré nám vždy odkladali osie hniezda, ktoré zostali z raňajok. 

Na záver môžem len povedať, že takáto brigáda je dobrá pre tých, ktorí sa nechcú celý deň falošne usmievať. Pracovali sme podľa svojho tempa, mohli sme sa medzi sebou rozprávať, spievať si pri práci (veď viete, v kúpeľni je vždy dobrá akustika). Navyše som si tam uvedomila dôležitosť svojho vzdelania, pretože takúto prácu by som nechcela robiť po zvyšok svojho života. 

Kto z vás videl horor The Shining?

Ak by ste mali nejaké otázky, spýtajte sa. Môžu byť aj praktického charakteru ako napr. najlepšie vyleštiť okná... (zriedeným octom! :))

(autorky fotiek okrem mna sú mobil G.R. a mobil K.P.)