God bless american medicaments

, , 4 comments

Hoci sa nachadzam v Kalifornii uz asi 2 dni, moj zdravotny stav mi nedovoli tesit sa z toho. Nejakym zazracnym sposobom som prezila najkrutejsi let v mojom zivote. Ak to spocitam, stravila som na ceste cely den. Cca pol dna v oblakoch ak nie viac! Ono by to bolo fajn keby som pred odletom neprechladla. Musela som sa tvarit, ze som zdrava, aby ma nikto nepodozrieval z toho, ze mam nebodaj prasacu chripku. Po prilete som navyse dostala horucku a vcera som cely den prelezala v posteli s tym, ze onedlho na Slovensko poslu uz len moje bezvladne telo. Kedze som teraz par dni na navsteve u mojej sestry, vybrali sme sa do drogerie a musela som sa vzdat kupy makeupu a licidiel v prospech liekov. A viete co? Wow, tie lieky zabrali! Za pol dna som mohla skakat a uplne som zabudla, ze som mala nejaku horucku... ani nechcem vediet, co za svinstvo tie lieky obsahuju,haha. 

Takze, kedze sa uz citim lepsie, mozem sem aj nieco napisat o mojej ceste. Necakajte nejake uzasne zazitky. Bola som a stale som chora :/ 

Takze let.Nechce sa mi to presne ratat, ale absolovala som tri lety s dlhzkou - 3 hodiny,6 hodin a 7 hodin. Odlietala som rano o siedmej zo Schwechatu do Londyna, odtial do New Yorku a odtial do San Francisca. Na Schwechate som sa stretla s tym dievcatom, o ktorom som tu uz pisala, ktora si ma nasla cez nejaku tu databazu agentury a tak som mala spolocnost po ceste. Vdaka British Airlines som prisla na chut ciernemu caju s mliekom, mnam. Niet nad pravy anglicky caj! Po pristati som sa zoznamila este s dalsimi dvoma cechmi, ktori isli robit plavcikov do Washingtonu a manzelskym parom, ktory isiel do NY za svojou 16 rocnou dcerou, ktoru poslali studova niekam do Texasu. Boli strasne super, ze som mala chut sa ich spytat, ci si ma nechcu adoptovat,haha. Najlepsi bol asi druhy let - leteli sme "luxusnym" lietadlom, kde mal kazdy pred sebou svoju vlastnu dotykovu obrazovku s hudbou, hrami a filmami! Navyse som dostala miesto pri okne. A dali nam najest az 2x (cestoviny, slane keksiky, sladke keksiky, pizza, pecivo s maslom, salat, syr na pecivo - LUXUS), uplne nas tam vykrmili :D Po prilete do NY som absolovala vstupnu kontrolu viz. Pan policajt/ colnik (mimochodom celkom sympaticky) sa snazil odlahcit situaciu a tak, ked si otvoril moj pas, pozrel na mna a povedal mi "you look very dangerous". Akoze sa pokusal o vtip. Nechcite vediet, ako som vyzerala - nenamalovana, chora, po 9 hodinach cesty, skoro som mu uverila.

Po vstupnej kontrole sa moja cesta a cesta mojich novonadobudnutych kamaratov rozdelila a zostala som sama. Sama na new yorskom letisku s nadchou. Nase lietadlo malo meskanie asi 3 hodiny. Great. Takze k tym 7 hodinam co ma cakali som mohla pripocitat dalsie 3. Plus hodina cesty vlakom po miesto, kde ma prisla vyzdvihnut sestra so svojim svagrom. Plus 40 minut do Mantecy. Mam rada cestovanie, ale toto bolo nad moje sily. Nastastie nam letecka spolocnost dala kupon v hodnote 12 dolarov na jedlo, tak som si kupila moje prve americke jedlo (kuraci wrap) a caj. Nakoniec sme sa nalodili do lietadla do San Francisca a tam mi uz bolo tak zle, ze som nerozoznala chut kavy od caju! Fakt! Stratila som cuch, zalahlo mi v usiach...cele zle. 

Po prilete som ale natrafila na dvoch milych miestnych ludi, ktori mi poradili ako sa dostat z letiska na vlak a ako si kupit listok. A viete co? Vo vlaku som natrafila na prveho skutocneho americkeho hipstera :D Sedel tam taky chalan aj so svojim bicyklom, mal rifle po clenky a kozene topanky a piercing v nose a cital Flatland! Potom tam nastupila partia teenage niggas, ved bol vecer tak asi isli na nejaku party. A fascinovali ma outfity miestnych slecien. Opatky a sortky. A naopak pacilo sa mi ze aj tucne dievcata sa obliekli tak, ze zvyraznili svoje krivky a nemali na sebe nejake vrece.

Este mam par postrehov z dnesneho dna, lebo tie predchadzajuce akoby som tu ani nebola (vdaka tomu, ze som v Amerike uz bola, nezazivam taky ten kulturny sok. Uz nie som prekvapena z abnormalne velkych jahod a inych abnormalne velkych veci/ludi):

- moja uroven anglictiny je totozna s anglictinou mojho patrocneho synovca (zato jeho slovenska slovna zasoba obsahuje len slova maslo, koberec, hovno a ja som ho naucila slovo fuj :D)
- ten isty patrocny synovec sa naucil ovladat moj tablet rychlejsie ako ja
- vo vsetkych obchodoch v oddeleni kozmetiky NEMAJU testery. Je tu jedna drogeria, kde mozete kupene produkty vratit aj otvorene bez udania dovodu :O
- taxes - uplne som zabudla, ze k cene, ktora sa uvadza pri veciach v obchodoch sa este prirata dan. Uplne ma to irituje, lebo som sprosta v matematike a nedokazem si to vyratat v hlave a tak neviem, kolko mam ocakavat, ze budem platit :D Vlastne ani neviem kolko percentnu dan tu maju. 
- maju tu zostihlujuce zrkadla :D vazne, mam pocit ze v kupelni vyzeram ovela stihlejsia :D

O par dni odlietam do Colorada... uprimne, nechce sa mi. Tu je to take idylicke (moja sestra ma satnik velky ako polka mojej izby!). Netusim aka tam bude dostupnost internetu, alebo ci budem mat cas nieco napisat...

4 comments:

  1. veľmi sa teším na ďalšie tvoje postrehy! :)

    ReplyDelete
  2. ufff ja sa tiež najviac bojím toho cestovana, 10hodín z heathrow do dallasu, veľmi zvedavá som :D teším sa na ďalšie posty :) a rýchlo sa uzdrav! :)

    ReplyDelete
  3. oo, skvelý článok. páči sa mi , že to nie sú len samé fotky, ale píšeš aj postrehy z prostredia. len tak ďalej. a ten tvoj synovec musí byť supeeer, haha:)
    žiť tam tak, a nebáť si obliecť čo chceš. júúúj:)
    a páči sa mi tá myšlienka klavíra.

    ReplyDelete
  4. Musim to napisat aj tu... nikde sa netestuje kozmetika lepsie ako v Usa. Na Slovensku ani neviem ci sa da kvalitna kozmetika vobec testovat... sup do Macys alebo Nordstrom. Heaven. ;)

    ReplyDelete