čo mi dal a čo mi vzal...

, , 5 comments
...rok 2012
Alebo 
krátka obrazová rekapitulácia uplynulého roku

I.

Divoké silvestrovské večierky sa pomaly stávajú tradíciou. To som ešte nevedela, že na konci mesiaca nového roku skončím na infekčnom oddelení.

III.
Očividne nemám fotografické dôkazy o existencii druhého mesiaca v roku 2012. Našťastie som sa dala rýchlo dokopy a toto je spomienka na prvýkrát čo som bola "vonku" po pobyte v nemocnici. Síce mierne traumatizovaná, hoci neskôr mi bola dobrá aj táto skúsenosť. Už sa nebojím ihiel ani bielych plášťov. Ale stále ešte nedokážem ísť dobrovoľne darovať krv.

Opäť som v kontakte s mojími najdrahšími.

 
Bratislava začína ožívať novými trhmi. Susedskými i blšími. A mňa baví chodiť tam a fotiť a objavovať a ochutnávať a nasávať atmosféru. Vtedy som ešte mala čo míňať.

IV.
Pekné počasie znamenalo rodinné barbecue na záhrade. 

Veľká Noc znamenala vidieť ľudí, ktorí sú cez rok príliš ďaleko na to, aby sme sa videli každý deň.

V.


Túlam sa po Brne. Príroda je vo svojom najväčšom rozpuku, ale nestíham nafotiť fotky so sakurami, lebo sa učím na skúšky. Vidíte tie slnečné okuliare na poslednej fotke? To je poslednýkrát čo ich v roku 2012 vidím, rovnako ako Brno.

VI.
Tento semester som skončila prekvapivo skoro, tak som si celý jún užívala...napríklad v takej Banskej Bytrici (ahoj Ivi!)



...alebo aj mimo Slovenska, napríklad v takej Valencii (ahoj Bia!)

 
A koncom mesiaca prišli tropické teploty a opäť trhy (ahoj Zajdi!)

VII. 
Mám absolútne najskvelejších kamarátov, s ktorými som oslávila svoj deň. 

Život je bláznivý a ja som mladá, a preto sa ocitám na mieste zvanom Praha. A zabudnem si tam prsteň a náramky a dodnes to ľutujem. To je to, čo mi rok 2012 vzal. A zrejme zabúdať si veci v Česku sa pomaly stáva mojou osobnou tradíciou :(

VIII.
 
Hráme sa na indiánov na Piešťanskom letisku. Tešíme sa zo života. Niektorí z nás sa tešia až priveľmi a ráno preklínajú celý svet. Na takom festivale človek stretne kde koho. Napríklad divného sokoliara, mladé smažky, ktoré sa nám votrú do stanu, "Jířího Lábusa", chlapcov ktorí ma už z rána ponúkajú alkoholom pri umývaní zubov, neznámych mužov, ktorí nám zaplatia stolný futbal, maďarku, ktorá nás naučí vyrobiť si peňaženku z krabice od džúsu, reklamné dievčatá, ktoré rozdávajú vzorky tampónov či raňajky a neznámeho chlapca, ktorý sa s nami ocitne na fotke. 


 
Zbytok leta cestujem. Blízko aj ďaleko, ale stále v dosahu. Vo Viedni hľadáme obchod Forever21, bicyklujeme sa na Počúvadle a hlavne, sklame ma Kremnica. Nechoďťe do Kremnice, choďte radšej do Banskej Štiavnice!

 IX.
Znovu Valencia. No nekúp to. S nohami na streche i na pláži, mať všetko v paži (to aby sa to rýmovalo). Papať jamón, piť víno a hrať francúzske kartové hry. 

X.
V októbri som sa taktiež venovala foteniu kamarátov a kamarátok a kamarátov mojich kamarátok... takže fotky zo života nemám. Zato si najviac budem pamätať splav, môj druhý v tomto roku. A vlastne ani neviem, čo všetko sa udialo tento záhadný mesiac, celý uplynul nejako rýchlo ako voda. Jo, na záhrade nám rástli jahody až do konca októbra!

XI. 
Na Sviatok všetkých svätých som sa sama vybrala na výlet. Všetci sa na mňa pozerali ako na blázna, keď som im oznámila, že som bola sama v Štiavnici. Niekedy človeku stačí aj jeho vlastná spoločnosť. Roztriediť si myšlienky, nájsť inšpiráciu. Toto bol jeden z najlepších zážitkov, ktoré ma v roku 2012 obohatili. 

Najlepšia jeseň môjho života. Spoznávam nových ľudí, chodím na kultúrne akcie, na oslavy, večierky, pije sa víno vo veľkom, fotím... a teším sa z toho všetkého.  

XII.
Zimá, Vjanocé, Vjanočné poníky, ktoré vidím z okna, keď sa ráno zobudím, Vjanočné trhy, Vjanočné zázraky a návraty. 


Keď som sa tak prehrabovala vo všetkých tých priečinkoch a vyberala najlepšie momenty tohto roku, uvedomila som si, že som sa stala tým človekom, ktorým som vždy chcela byť. Naučila som sa tešiť z maličkostí a užívať si život. A takisto som si uvedomila, že by som si mala čo najskôr násť nejaký finančný príjem, inak budúci rok presedím na zadku. :D

5 comments:

  1. uaa supers, skvelý záver, a valenciu by som si dala tiež!

    a "nestíham nafotiť fotky so sakurami, lebo sa učím na skúšky" to je také moje! už tri roky :-D

    ReplyDelete
    Replies
    1. oh len to nie nie ale také sympatické mesto to je.
      a veru možno keby som to videla naživo tak by ma to konečne očarilo :-)

      a ah klameeeem , nie sakury ja som magnólie myslela!

      Delete