SK: Kunerad

Minulé leto sme si s kamarátkami spravili malý urban exploring na bicykloch. Za dedinou Kunerad sa v lesoch skrýva opustený kaštieľ Kunerád. Bicykle sme nechali odstavené pri stromoch a hor sa objavovať neznámo. Na dolnom poschodí sme našli pozostatky starých časov. Červené korálkové lustre, starý gramofón v hale obkladanej mramorom, drevené centrálne schodisko, kúpeľné miestnosti s obkladačkami (a plesňou, ale tá nie je honosná), spoločenská miestnosť s krásnym obrazom, drevené čalúnené kreslo... Mala som chuť si odtiaľ niečo odniesť, najradšej ten veľký vyše dvojmetrový obraz. Pomaly sme vyšli po schodoch. Predsalen, nikdy nevieš čo na teba hore čaká. Na hornom poschodí už bolo vidno poškodenie ohňom. Čierne obhorené okná a zárubne, dlhá tajomná chodba. Rozhádzané medicínske pomôcky. Išli sme až na koniec do vežičkovej izby ktorá sa zachovala asi najviac. Slnko svietilo dnu cez porozbíjané okná a presvitalo cez záclony, ktoré sa tam nejakým zázrakom takisto zachovali. Riziko, že nám každú chvíľu padne zuhoľnatený trám na hlavu, alebo že nám "niekto" ukradne bicykle (mala som paranoju z jazdychtivých medveďov) nás prinútilo nezdržiavať sa vo vnútri pridlho.

Kaštieľ Kunerád bol pôvodne lovecký zámoček rodiny Ballestrémovcov, neskôr sídlo partizánov až kým ho nevypálili nemecké jednotky. Ja si ho pamätám z detstva ako liečebňu. Neliečila som sa tam, išla som len okolo. Závidela som všetkým tým babkám a dedkom, čo sa slnili na terase, že môžu bývať v kaštieli. 

Potom mi nejaký Kunerád úplne vyfučal z hlavy, až kým som sa jedného dňa nedočítala, že opäť vyhorel.                     Pri rekonštrukcii. Konkrétne pred dvoma rokmi. Náhoda či úmysel? 

    

 Tento rok vyhorela ďalšia kultúrna pamiatka (Krásna Hôrka aj s múmiou Žofiou).

Fňuk.